Život rodiny Glassovcov a jej polemický pohľad na svet bol nevyčerpateľným zdrojom amerického spisovateľa. Artforum plní sľub a koncom roka vydalo ďalšiu z jeho próz – Franny a Zooey.
Nie je ľahké písať o knihe Franny a Zooey. Pretože ona je vlastne recenziou samou sebe, má toľko rovín, že pridávať akúkoľvek ďalšiu v sebe nesie riziko, že sa niečo pokazí, pretrhne, zmizne kúzlo a ostanú len slová. A to by bola veľká škoda, lebo to kúzlo stojí za to.
Kniha J. D. Salingera štartuje perónovým bozkom, a potom to už ide z ostra - priamo do ohniska jeho tvorby, so všetkým, čo k nej patrí – rodina Glassovcov, spisovatelia, sny, listy, dlhé dialógy, detaily gest a situácií.
V kúpeľni sa dá diskutovať nekonečne dlho
V prvej, kratšej poviedke, sa Franny, najmladšia z rodiny Glassovcov, stretáva na stanici so svojím priateľom Laneom. Stretnutie je to náročné - dialóg, ktorý sa začína na stanici a pokračuje v reštaurácii, nie je pre protagonistov jednoduchý.
A pre čitateľa už vôbec nie. Nejde len o témy, o Sapfó či Rilkeho, ktorí sú v rodine Glassovcov všadeprítomní. Každé gesto, pohyb, slovo, náznak, treba stráviť poctivo a zvlášť , tak, ako to robí Lane so žabími stehienkami a slimákmi na svojom tanieri. A to aj s rizikom, že niektoré ostanú nestrávené a budú občas tlačiť či zavadzať.
