Vnášať medzi ľudí takzvané depresívne témy sa dá rôzne. Režisér JÁN SEBECHLEBSKÝ sa podujal režírovať televízny seriál založený na skutočných príbehoch žien z azylových domov. Teší sa dobrej sledovanosti a po skúsenostiach tvrdí, že drsná pravda sa vyrovná sile dobrého humoru. Zo Slovenska odišiel za filmovým snom a už ostal v Prahe. Vraví, že stretnúť Fera Feniča po roku 1989 bolo to najlepšie, čo sa mu mohlo stať. Ako mnohých iných aj jeho naučil mať rád dokumenty.
Seriál Tajné životy je o ženách, ktoré potrebujú vážnu pomoc. Ako ste sa nad tou témou zamysleli?
S témou ma oslovili ešte v čase, keď som nakrúcal druhú sériu Kriminálky Staré Mesto. Páčil sa mi scénosled a téma ma zaujala v tom, že má veľmi silný dramatický potenciál a zatiaľ nebola spracovaná. Vnímam jej presah. Je o ľuďoch, ktorí musia bojovať niekedy o holý život a túžia žiť v dôstojných podmienkach.
