K divadlu ponúkame prezentáciu nórskeho spisovateľa Jona Fosseho a koncert Hilaris Chamber Orchestra.
Môj lov(e)
Divadlo SkRAT, A4 Nultý priestor, 20.00
Nedajbože, aby sa láska začala meniť na žiarlivosť a nenávisť. Odtiaľ je len malý krok k týraniu, pri ktorom sa už fantázii medze nekladú. Všetko zrazu môže podliehať paranoji, z ktorej sa dá vybŕdnuť len s vypätím všetkých síl a treba k tomu riadnu dávku osvietenej pomoci. Človek sa mení na štvanú zver a život na lov.
Tak sa to stáva aj postavám na javisku SkRAT-u. Tvorcovia inscenácie Môj lov(e) opäť stavili namiesto metódy kolektívnej tvorby na vopred napísanú hru (režiséra Dušana Vicena). Prelínajúce sa tri základné príbehy majú dôkladné teoretické vysvetlenie a od neho sa odvíja ich logika, sila a priebeh. Ústredným problémom je takzvaný stalking, čiže prenasledovanie človeka inou osobou.
V každom z príbehov sa mení charakter tejto činnosti, dokáže byť sofistikovanejšia, estetickejšia, pragmatickejšia, nebezpečnejšia. Spočiatku sa odhaľujú stalkeri v mužských postavách a obete v ženských, jeden je protivný a agresívny – svoju obeť týra fyzicky a dokáže ju bez mihnutia oka usmrtiť, ďalší smiešny, otravný a neškodný – každý vzrastajúci odpor obete si vysvetľuje ako prejav lásky.
Jedna z replík týranej ženy nezabudne ako hold ruskej divadelnej klasike pripomenúť dramatické trápenie v podobe autentického čechovovského monológu. Motívy sa zamotávajú a postupne sa každý každému stáva stalkerom, buduje sa vrstevnatý, zosieťovaný obraz ľudskej obmedzenosti.
Paradox témy preniesli tvorcovia na multižánrovú scénu, tri farby – čierna, biela a červená nahrávajú zároveň aj kostýmom. Tie dokazujú, že na takpovediac psychopatickej vlne sa dá tiež vyblázniť, dokonca, ako hovorí jedna z postáv, využiť „sval úprimného smiechu“.
Škoda, že prešpekulovaný koncept nedospeje k evidentnejšej, výnimočnejšej katastrofe a rytmus hry postupne poľavuje. Každý z hercov však vyniká v osobitom hereckom prístupe a tomu úmernej úlohe. V pamäti najviac utkvejú postavy Jany Oľhovej, Vlada Zboroňa či Ľuba Burgra.
Prezentácia kníh Jona Fosseho
Prezentácia / Artforum 19.00
Fosse je jedným z najadaptovanejších európskych dramatikov a jeho meno sa minulý rok spomínalo v súvislosti s Nobelovou cenou. Knihy pôvodom nórskeho spisovateľa boli preložené do viac ako štyridsiatich jazykov.
Na Slovensku práve vyšla jeho vychvaľovaná trilógia Bdenie, Sny Olavove a Na sklonku dňa. Príbeh je lyrickým rozprávaním o dvoch mladých milencoch Aslem a Alide, ktorí cestujú po západnom Nórsku.
Dej sa odohráva v bližšie neurčenej minulosti, miestami až bezčasovosti, a podobne ako vo všetkých neskorších Fosseho prózach sa tu čitateľ stretáva s fascinujúcim kontrastom naivného rozprávača a brutality rozprávaného, a predovšetkým s napätím medzi naznačeným a tušeným. Čitateľom ho uvedú prekladateľka Anna Fosse a vydavateľ Peter Milčák.
Hilaris chamber orchestra
Koncert / Slovenská filharmónia 18.00
Debutový koncert slovensko-rakúskeho telesa - Hilaris chamber orchestra pod vedením Alana Vizváryho, sa uskutoční v budove Slovenskej filharmónie. Vzácnymi hosťami budú violončelisti Florian Eggner, člen jedného z najlepších klavírnych trií na svete Eggner trio a Lukáš Polák, člen svetoznámeho Škampa quartet.
V podaní slovenského huslistu a koncertného majstra HCO Alana Vizváryho si budete môcť vypočuť v Bratislave málo hrávané Mozartovo Adagio a Rondo pre husle a orchester a tiež virtuózny Suvenír Ladislava Kupkoviča.
Na koncerte zaznie jedno z najťažších diel pre komorný orchester – Souvenir de Florence z tvorby ruského génia P. I. Čajkovského. Milovníci severskej romantiky sa môžu tešiť na Griegovu Suitu z Holbergových čias.
OSPRAVEDLNENIE: Koncert sa zo zdravotných dôvodov hudobníkov presúva na 28.apríl, zakúpené vstupenky na pôvodný termín však automaticky platia.
