TEXT: Michaela Kučová
Č o to je? Vyzerá to ako správy, tvári sa to ako správy, znie to ako správy, no správy – aspoň také – ako ich bežne poznáme, to nie sú.
Takzvané fake news sú televízne šou , ktorých kľúčovou časťou je humor na účet smrteľne vážnych vecí: politiky, legislatívy či porušovania ľudských práv.
Výsledkom je, že čoraz viac (predovšetkým mladých) Američanov sa už neobracia na dôveryhodné značky ako CNN či BBC, ale sleduje satirické relácie, kde ani ľudia v oblekoch nie sú vážni. A čoraz viac (predovšetkým mladých) ne-Američanov, vrátane Slovákov ich nasleduje na internete. V čom však spočíva ich čaro?
Satira 2.0
Formálne je to satira zameraná na svet politiky a médií. Približne dvadsaťminútový program zvyčajne tvorí úvodný monológ, skeče a nejaký ten rozhovor.
Štruktúra fake news show býva podobná takzvaným late night talk show. Trh si aj tu žiada pravidelné návštevy hollywoodskych hviezdičiek, no dramaturgia zároveň dáva priestor vedcom, spisovateľom, vynálezcom, aktivistom, politikom, sudcom, výtvarníkom, ekonómom či filozofom, ktorí občas majú a občas nemajú čo povedať.
Dôležitým prvkom je však využívanie krátkych klipov „ozajstných“ spravodajských relácii a ich komentovanie moderátorom. Ten je vo väčšine prípadov komik so skúsenosťami v stand upe, v improvizácii či aspoň v priemernom herectve.
Tak ako práve stand up či karikatúra, aj fake news bývajú nástrojom spoločenskej kritiky. Prinášajú kritický pohľad na aktuálne dianie vo svete, no zároveň komentárom k tomu, ako je toto dianie spracovávané a manipulované - médiami i jednotlivými aktérmi.
Pod krytím humoristickej relácie si môžu dovoliť to, čo málokto: dať mocným aspoň trochu po prstoch.
