Mária sa narodila hluchá a slepá a predsa pochopila svet. Pomohla jej v tom nezlomná rehoľná sestra Marguerite. Francúzsky režisér JeanPierre Améris vytiahol tento starý a zabudnutý prípad a nakrútil pekný film Príbeh Márie. V rozhovore pre SME hovorí o tom, ako ho táto skúsenosť poznamenala.
Čo si asi ľudia, ktorí sú hluchí a zároveň slepí, myslia o svojej existencii?
„Obávam sa, že to je na mňa príliš ťažká otázka, nie som filozof. Môžem vám len povedať, čo som videl neďaleko mesta Poitiers, kde dodnes žijú. Deti, ktoré tam vyrastajú, sa chcú hrať, smiať, naháňať, presne tak ako aj ostatné. Akurát že spočiatku prežívajú hlbokú frustráciu.“
Z toho, že si svoj život nevedia vysvetliť?
„Predovšetkým z toho, že všetko okolo seba považujú za prejav násilia, za útok. Nevedia, že ruka na pleci je priateľské gesto. Nechápu, že keď im napustia vaňu, je to prejav úcty, nie pokus o to, aby ich vo vode utopili. Vychovávatelia si teda najprv musia získať ich dôveru a to je ťažké.“
Ako by sme si mohli predstaviť ich svet? Ako si ho po niekoľkoročnej skúsenosti predstavujete vy?
„To sa nedá intelektuálne pochopiť. Čo som? Kde som? Čo je to, ten druhý? My nevieme, ako si na takéto otázky odpovedajú. Často sa uzavrú do seba a lekári ich v tom utvrdzujú. Nič z neho nebude, nedúfajte, že to niekam dopracuje, hovoria ich rodičom. Sestra Marguerite, o ktorej hovorím vo filme, pochopila, že hluchí a slepí nemusia byť nevyhnutne aj intelektuálne postihnutí.“
Ako Marguerite vedela, čo ju s nimi môže zblížiť?
„Pre Máriu vymyslela špeciálnu znakovú reč. Pochopila, že to my sa im musíme prispôsobiť, my to musíme vyriešiť a nájsť spôsob, ako s nimi komunikovať. Nie je správna otázka: Chudáci hendikepovaní, ako to dokážu? Správna otázka znie: Ako to ja dokážem?“
Keď ste písali scenár, aká dôležitá bola pre vás úloha viery?
„Film sa dotýka viery, ale nie nevyhnutne tej náboženskej. Bol som šťastný, keď som objavil zabudnutý príbeh Márie, pretože som mohol o svojej viere vypovedať, mám ju, myslím si, veľmi živú. Lenže vo filme nehovorím o viere, ktorá sa spája s modlením, omšami, odriekaním ruženca. Hovorím o viere obyčajného človeka. O viere učiteľa, ktorý si povie: Neviem, čo z teba bude, ale verím ti a pokúsim sa o to.“
