Nevesta hôľ
Sála Činohry Nová budova SND, 19.00 hod
„Potom prišiel on s búrkami. Voľajako naraz. Zjavil sa on a prišli búrky. Jedno s druhým súviselo, ako súvisí príčina s následkom. Len neviem, akým poriadkom. Či on spôsobil búrky a či búrky priniesli jeho.“
Ak sú romány z princípu ťažko zdramatizovateľné, tak Švantnerova Nevesta hôľ odohrávajúca sa kdesi pod Veľkým zvonom, sa zdá na javisko absolútne neprenesiteľná. Ako zobrazia inscenátori tiesňavy, búrku či horárovho milovaného koňa Eguša, ktorý je akýmsi jeho alter egom?
O to väčší dôvod je prísť sa pozrieť, či sa to náhodou Romanovi Polákovi nepodarilo. Režisér a dramatizátor v jednom sa k téme vracia po druhý raz. Nevestu hôľ režíroval už v martinskom divadle v roku 1986, pre potreby SND však pripravil úplne inú adaptáciu. Režisér Polák sa vyjadril, že táto inscenácia je akýmsi sumárom jeho predstáv o fatálnych ženách, ktorými žil.
Hlavná hrdinka Zuna nepatrí do ľudskej spoločnosti, vyrástla medzi vrchmi, zasnúbila sa s hoľami, ktoré si ju vychovali, „veď aj ony majú svoje nevesty“. Zuza zuní, zvučí, rezonuje s prírodou, jej živlom je aj voda, v ktorej sa cíti bezpečne. Do úlohy bosej femme fatale, ktorá ako kamzík preskakuje priepasti a každý z mužov v jej okolí v nej vidí niečo úplne iné, obsadili herecky už zrelú Petru Vajdovú.
Horára Libora, ktorý si myslel, že v prírode nájde idylickú lásku, hrá nový člen súboru Činohry SND Dano Heriban. Krčmára Weinholda, ktorý túži viac po Zuninom vene ako po nej samej, zas Alexander Bárta, tajomného uhliara Tava Jozef Vajda.
Kostýmy Petra Čaneckého, scéna Pavla Boráka, ale aj hudba Andreja Kalinku – to všetko dáva dobrý predpoklad na vznik neobyčajnej produkcie. Voda, oheň, živly a láska. Divadlo ako naozaj.
Federer - Nadal
Refinery Gallery, Bratislava 19.30
Hra nemá byť sondou do seriózneho prostredia tenisu ani psychologickým profilom hráčov. Satirická autorská inscenácia Petra Kolečka pobaví aj divákov, ktorí o tomto bielom športe nemajú ani potuchy.
Na posvätnej tráve wimbledonského All England Clubu sa stretnú dve najúspešnejšie tváre súčasného tenisu, ktoré Kolečko vykreslil ako absolútne protiklady.
Kým Marek Taclík, stvárňujúci Federera, je utláčaný životom aj manželkou Mirkou, ktorá ho núti jesť svokrine halušky, až mu z toho narástol pupok, Jakub Prachař v koži grandslamového šampióna Nadala zosobňuje nezlomného optimistu, ktorý svojím večným pobehovaním pripomína namydlený blesk.
Prečo Nadal pred každým podaním buchne loptičkou päťkrát o zem a čo znamenajú jeho manévre s trenkami, ponožkami a fľaškami? To a možno oveľa viac odhalí jastrabie oko, ktoré do celej inscenácie vnáša akúsi magicko-metafyzickú rovinu.
Musica falsa et ficta
Koncert / A4 Karpatská 2 20.00
Orchester Musica falsa et ficta je improvizačné zoskupenie hľadajúce hranice hudby. Bez prípravy a bez pravidiel. Založil ho v roku 2006 skladateľ Miro Tóth, výrazná osobnosť medzi mladými slovenskými skladateľmi. Okrem toho, že napríklad pôsobí aj v skupine Shibuya Motors, venuje sa aj filmovej hudbe a tvorbe opier. Podarilo sa mu k sebe pritiahnuť talentovaných hudobníkov z konzervatória a VŠMÚ s citom pre experiment.
„Konzervatívne princípy v hudbe sú často označované ako mŕtve. Ale hudobne mŕtvy môže byť aj ten, čo označuje – ten, ktorý sa sťažuje na súčasný stav hudby,“ uvádza sa na stránke Mira Tótha. Zoskupenie sa snaží o umelecký aktivizmus, tentoraz aj s pomocou rakúskych študentov.
Autor: mg, mh
