BRATISLAVA – Byť s Antonom Čutekom zvyčajne znamenalo byť jeho ochotným poslucháčom. Jeho konverzácia sa vznášala po chrbtoch jeho malebných sôch, ktoré chválili pravdivosť materiálu Henryho Moora, ale i dynamických kresieb s expresívnym ťahom. Aký bol zhovorčivý, taký bol zvedavý. Zaujímalo ho všetko. O živote sa rozprával rovnako vášnivo ako o tvorbe. Asi aj preto, že oboje bolo u neho vo vzácnej zhode. Harmónia bola narušená, hlas Antona Čuteka v pondelok zmĺkol. Zomrel náhle vo veku 74 rokov.
V rokoch 1949 až 1954 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. Fraňa Štefunku. Od roku 1957 sa zúčastňoval na výstavách na Slovensku i v zahraničí. Spolu s Milanom Paštékom, Milanom Laluhom, Andrejom Barčíkom, Vladimírom Kompánkom a ďalšími patril k spoluzakladateľom Skupiny Mikuláša Galandu. K jeho najdôležitejším prezentáciám patria expozície v Československom kultúrnom stredisku v Budapešti (1966, spolu s B. Kuľhavým), v Mestskej galérii v Bratislave (1967), v Kultúrnom stredisku v Banskej Štiavnici (1978), vo výstavnej sieni Zväzu slovenských umelcov na Gorkého ulici v Bratislave a v Galérii Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici (1995, spolu s J. Čutekom). Krátko pedagogicky pôsobil aj na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave.
Anglický spisovateľ Bruce Chatwin má v jednej svojej poviedke vetu: „Ľudia ako on sa už nikdy nenarodia.“ Aký hlas sme stratili, keď Anton Čutek zmĺkol, ukáže budúcnosť. Možno sa to dozvieme už v júli budúceho roku. V bratislavskej Galérii SPP sa pripravuje jeho retrospektívna výstava, ktorú ešte sám pripravoval. Určite sa tam ocitne aj posledná socha, ktorá zostala osamotená v jeho ateliéri.
Posledná rozlúčka s Antonom Čutekom bude v piatok 20. decembra o 11.30 h v bratislavskom krematóriu.
Autor: pet
