Kto sa niekedy ocitol uňho v ateliéri, môže povedať iba jedno – zážitok. Prehliadka vzácnych diel a kníh, letmý dotyk s jeho tvorbou v priamom prenose, všade pohľad skúseného pedagóga. Ctí školu a vie sa múdro „podať“ ďalej. Takým bol Rudolf Fila.
Moravský rodák mal k maľovaniu blízko vďaka otcovi, ktorý rád maľoval. Stredoškolský učiteľ Bohdan Lacina ho priviedol k umeniu a otvoril mu svet lyrickej abstrakcie, ktorá sa neskôr stala jeho doménou. Na Slovensko sa dostal vďaka Ľudovítovi Fullovi, ktorý tu zakladal Vysokú školu výtvarných umení. Potvrdil v ňom poznanie, že to dobré môže vzniknúť, iba keď maliar číta a počúva.
U nás bol nenahraditeľný
V časoch normalizácie Fila priestor na vystavovanie nedostával a o to viac sa zahĺbil do pedagogickej činnosti na Škole umeleckého priemyslu. Bola preňho súčasťou tvorby. Pochopil, že cieľom pedagóga nie je vyučovať svoju estetiku, no ak má človek nájsť slobodu v umení, bez hĺbky vzdelania to nejde.
„Podobne ako iní v jeho blízkosti, aj ja obdivujem jeho génia. Jednoznačne prekročil rámec bývalého Československa,“ hovorí jeho priateľ a kolega výtvarník Milan Bočkay. „V našich končinách bol nenahraditeľný, tak ako Klee či Kandinskij v Bauhause.“
Výtvarnícky a pedagogický fenomén dokázal podľa neho Fila prepojiť jedinečne. Kým okolie neustále rozpráva o reforme školstva, nevšíma si podstatnú vec: to všetko, paradoxne za čias socializmu, prebiehalo práve na ŠUPke, vďaka Filovi. V tichosti dosahoval výborné výsledky. „Je príkladom toho, čo dokáže ozajstná osobnosť na strednej škole. To, že jeho tvorba a učiteľstvo boli v zhode, je takmer rarita,“ prízvukuje Bočkay.
Aj o abstrakcii sa dá rozprávať
Po roku 1989 sa Rudolf Fila rozhodol svoje skúsenosti odovzdať na univerzitnej pôde. Na VŠVU však pôsobil necelé dva roky a rovno odišiel do dôchodku. Snažil sa tu zaviesť model nemeckého Bauhausu, ktorý podľa jeho slov ku škole „sakramentsky patrí“. Porevolučné obdobie mu však veľmi neprialo, voľnosť v umení sa chápala absolútne. A Bauhaus vychádzal skutočne z naučiteľných procesov. „Že to funguje, nám už predviedli všelijakí páni,“ povedal raz pre SME.
Jedna z jeho študentiek Dorota Sadovská hovorí: „Učil moju mamu a potom mňa. Vyučoval maľbu výbornou nemeckou metódou, čo u nás nikto nikdy nerobil.“ Filove prednášky z teórie maľby si na VŠVU sama vybrala, fascinovaná poznaním, že aj o abstraktnej maľbe sa dá rozprávať. „Tie prednášky boli pre mňa veľkým objavom a spätne ich oceňujem ako veľmi dôležitú vec. Jeho kniha Výtvarná príprava by mala byť v základnej výbave každého, kto túži maľovať.“
S Filom sa jej ešte nedávno podarilo spolupracovať v novom čísle jej časopisu Sado.
S Iľjom Zeljenkom. FOTO - TASR
V umení je sila
Vlani na jeseň sa meno Rudolfa Filu spojilo s okrúhlym výročím legendárnej ŠUPky (Dnes ŠUV Jozefa Vydru). Zasvätil jej tridsať rokov svojho života. Pri tej príležitosti vymysleli spolu s českým fotografom Jindřichom Štreitom spoločný projekt.
„V umení nerozhoduje tvaroslovie, ale sila, ktorá je v ňom.“ Slová Rudolfa Filu dnes dostávajú ešte hlbší význam. Vážil si v tvorbe aj to neviditeľné, ako hovoril aj o reštaurátorskom umení svojej manželky. Jeho bohaté dielo čaká na nové prehodnotenie.
Povedali o Rudolfovi Filovi:
V našich končinách bol nenahraditeľný ako Klee a Kandinskij v Bauhause.
Skvelý človek, skvelý maliar, výborný chlap. V našom projekte pomaľovával moje fotky. Robil to s chuťou. V každej našiel niečo, čo buď zdôraznil alebo potlačil a vždy to malo atmosféru a vtip.
Jindřich Štreit, fotograf
Zomrel umelec európskeho formátu, môj učiteľ a neskôr priateľ.
Vladimír Kordoš, výtvarník a pedagóg
V našich končinách bol nenahraditeľný, tak ako Klee či Kandinskij v Bauhause. Súčasníci nedokážu do hĺbky oceniť jeho široké dielo. Jeho osobnosť je veľkou stratou pre školstvo. Jeho tvorba a učiteľstvo boli vo vzácnej zhode.
Milan Bočkay, výtvarník a pedagóg
Bol úžasný, keď sme spolupracovali na najnovšom čísle môjho časopisu Sado. Teším sa, že v ňom čoskoro uvidíme jeho premaľby.
Dorota Sadovská, výtvarníčka
Často som ho v meste stretával aj s manželkou. Je to človek, za ktorého nie je náhrada. Stmeľujúca, dôležitá osobnosť, ako umelec aj ako človek. Mal som ho veľmi rád.
Laco Teren, maliar
