Clint Eastwood sa chystal na štúdiu vojakovej duše. Nedosiahol však úroveň filmových básní, ktoré pred ním dokázali nakrútiť jeho kolegovia. Vyniká skôr polemikou, ktorú jeho hrdina vyvolal.
Keď sa v Spojených štátoch ide nakrúcať film o vojne, ťažko možno predpokladať, že ho Američania prijmú iba tak – ako obyčajný film. Že v ňom nebudú chcieť vidieť aj niečo viac, niečo, čo by zhmotnilo ich skúsenosti, názory, predstavy a zhmotnilo ich presne a komplexne.
Bude v tom filme vidno nezmyselnosť vojny? Bude z neho jasné, že byť vojakom je cťou? Ukáže režisér, že Američania sú hrdinovia a bude výsledný obraz spravodlivý k ich nepriateľom? Rovnakými kritériami musela prejsť aj dráma Clinta Eastwooda (na snímke nižšie, vpravo) Americký ostreľovač, keď koncom minulého roka vstupovala do svetových kín.
Jej tvorcovia si mysleli, že cez ne prejde nenápadne, v predoscarovej sezóne nečakali, že by štúdia jednej vojakovej psychiky pritiahla veľkú pozornosť. Mýlili sa. Americký ostreľovač je najúspešnejším vojnovým filmom v histórii americkej kinematografie a počet článkov v médiách bol aj primeraný jeho finančným úspechom.
Komu tento film robí službu? pýtali sa ich autori. A uvažovali, či Bradley Cooper náhodou neprispieva k tomu, že vytvoril hrdinu z toho nesprávneho typu vojaka.
