Umelec gesta - Rudolf Fila

Jeden z najväčších slovenských maliarov súčasnosti bol výnimočným súbehom tvorivosti a vzdelanosti.

Rudolf Fila (19. 7. 1932, Příbram - 11. 2. 2015, Bratislava)(Zdroj: tasr)

Rudolf Fila bol renesančný človek, silná umelecká individualita, aká sa často nerodí. Maľbu považoval za médium, ktoré dokáže robiť zázraky.

„Tie tri obrazy z polovice šesťdesiatych rokov, ktoré visia na stene oproti oknu, sa dejú. Stačí sa na okamih obrátiť chrbtom, a keď sa pozriete znova, vidíte iné. Sú opytovacie, ponúkajú k otázkam. V tom je azda najväčší prínos nášho spolužitia.“ Tak kedysi krásne napísal o obrazoch Rudolfa Filu spisovateľ Pavel Vilikovský a my mu aj dnes len môžeme dať za pravdu. Filove obrazy sa pýtajú cudzích obrazov a my sa pýtame tých Filových. Reťaz prekrývajúcich sa právd povie zvedavej, otvorenej mysli a duši všetko.

Až keď poodídem

Hovoriť o vlastných obrazoch je ťažšie ako o cudzích, tvrdil Rudolf Fila a vedel prečo. Za desiatky rokov sa zaoberal dielami iných autorov, písal o nich, analyzoval ich, hľadal ich umelecké kontexty, aby ich priblížil svojim priateľom a študentom. Robil to tak výnimočne, že ho v tom nikto nedokázal nahradiť. Medzitým vznikali stovky jeho vlastných, pozoruhodných diel, pripravených, naopak, na odhaľovanie inými. „Stojím na vlastnom poli a môžem s prehľadom posudzovať susedné. Od svojho nadobudnem odstup, až keď poodídem. Mne sa zatiaľ odísť nechce. Obľúbil som si pôdu maľby. Médium, ktoré vie robiť zázraky vo vzťahoch medzi hmotou a duchom,“ uvažoval kedysi v jednej zo svojich kníh. V minulých dňoch sa s maľovaním napokon definitívne rozlúčil.

01titulna_res.jpg
Blizna, 1970, olej, plátno, 208x161, súkromná zbierka v Bratislave.

Moment gesta neumiera

Pracoval do posledných chvíľ, sám aj v spolupráci s priateľmi. To, čo namaľoval na sklonku života, bolo stále rovnako svieže ako pred rokmi. Suverénny moment jeho gesta žije s prvým aj posledným jeho obrazom. Zanechal za sebou bohaté dielo, ktoré presiahlo hranice stredoeurópskeho regiónu. Jeho zbierky visia v galériách na európskom aj americkom kontinente, v izbách priateľov, v inštitúciách aj u bohatých zberateľov. Sám Fila bol obrovský zberateľ, prejsť sa jeho ateliérom znamenalo dotknúť sa najväčších pokladov vzdelaného človeka. Jeho najväčšou slabosťou boli knižky a tlač. Kamkoľvek sa vraj s manželkou vybrali na dovolenku, prvá cesta vždy viedla do antikvariátov a kníhkupectiev. Až keď mal „úlovky“ v hotelovej izbe, mohol sa cítiť dobre. Bez nich by tvoriť nemohol. Rád si vešal na steny svojho ateliéru diela zaujímavých výtvarníkov, dostával ich do daru od kolegov, priateľov a známych, alebo si ich občas aj kupoval, napríklad ako pozoruhodnú zbierku grafík japonských maliarov.

Za abstrakciu ho v škole nechválili

Vzdelanie bolo odjakživa Filovou prirodzenou doménou. Jeho otec tiež maľoval a od syna vyžadoval všetko, čo sám v tejto oblasti dokázal. No tým naozaj osvieteným učiteľom sa mu stal až maliar Bohdan Lacina na brnianskej Škole umeleckého priemyslu, kde sa talentovaný rodák z moravského Příbramu rozhodol študovať. „To bolo žiarivé žriedlo. Priviedol ma k hudbe, poézii a k umeniu vôbec, sám ilustroval knihy Františka Halasa, uňho som po prvý raz počul Bacha. Často nám dával takto motivované úlohy. Bol to môj predobraz, človek dobre maľujúci, dobre vyučujúci, sčítaný. Nosil nám knižky, obrázky také, čo sa nikde inde nedali vidieť. Prostredníctvom neho som sa dostal k lyrickej abstrakcii,“ povedal Rudolf Fila v našom rozhovore. Neskôr, počas štúdií na bratislavskej VŠMU, sa začal obklopovať ďalšími úžasnými osobnosťami súdobého umenia – u nás sa odrazil od Fullu a Galandu, fascinovala ho brnianska surrealistická scéna – Jakub Deml, Václav Zykmund či Ludvík Kundera. Keď sa oženil, veľkou inšpiráciou sa mu stala manželka Dorota. Ako reštaurátorka robila preňho kópie obrazov, ktoré s obľubou premaľovával. Výtvarné umenie ich zbližovalo. „Študovala síce reštaurátorstvo, ale jej maliarske pokusy boli zaujímavé. Chápala veci veľmi bystro a hlavne nemala tú profesijnú záťaž, že by jej reštaurovanie pri maľbe robilo limity vo vnímaní. Ja som vtedy robil abstrakciu, za ktorú ma nikto v škole nechválil,“ spomínal na ich stretnutie počas štúdií.

02-fila-s-manzelkou-zakovic_res.jpg
S manželkou Dorotou Filovou v ateliéri, rok 2010. Foto - archív SME, Peter Žákovič

Nesmrteľný taoista

Rudolf Fila je u nás jednou z vedúcich umeleckých osobností. Správa o jeho smrti sa dotkla mnohých, ktorí poznali dosah jeho diela. Medzi jeho najbližších priateľov patril aj francúzsky filozof a výtvarný teoretik Etienne Cornevin. Na Slovensku pôsobil niekoľko rokov za čias normalizácie ako lektor francúzštiny a intenzívne sa stretával s najväčšími predstaviteľmi neoficiálnej umeleckej scény. Písal o nich monografie a Rudolf Fila bol jeho obľúbencom. Považoval ho za jedného z najväčších maliarov súčasnosti vôbec. Keď pred troma rokmi nakrútil cyklus dokumentov o slovenských výtvarníkoch, Fila medzi nimi nemohol chýbať. Bol s ním do poslednej chvíle v kontakte. „Správa prišla práve vtedy, keď som o ňom pripravoval prednášku: v stredu večer 11. februára sa Rudolf Fila definitívne zabudol zobudiť,“ píše vo svojej spomienke vo francúzskom časopise Nouvelles-Hybrides. Je však presvedčený, že ako jednému z mála taoistov sa mu podarí svojimi dielami dosiahnuť nesmrteľnosť.

Pre nás filovcov bol duchovným orientačným bodom

02-etiienne--foto-peter-prochazkadsc_812_r8534_res.jpg
Etienne Cornevin, francúzsky filozof a výtvarný teoretik.
Foto - Peter Procházka

„Vedel som, že zábudlivosť, ktorou trpel niekoľko rokov, zaútočila v posledných týždňoch na jeho základné životné funkcie, musel byť hospitalizovaný a ku koncu už nespoznával nikoho, ale... Zdá sa, že smrť bola taká sladká, ako len smrť môže byť: od istého času jeden z najprebudenejších ľudí na svete chcel už len spať, a toto posledné želanie sa mu napokon splnilo. Odišiel veľký umelec a zároveň človek s veľkým zmyslom pre umenie a život. Pre nás filovcov bol duchovným orientačným bodom v dnešnom obrovskom zmätku, a preto trochu viac tápeme v tme. Iste, zostanú diela a texty, ktoré sa hádam konečne začnú považovať za niečo iné ako Neidentifikované Umelecké Objekty, azda v nich konečne objavíme vážne a hravé, kozmické a existenciálne, čínske a západné, vznešené a pokorné... a predovšetkým úžasne živé, navždy živé myslenie. Rudolfovi Filovi sa ako jednému z mála taoistov zaiste podarí svojimi dielami dosiahnuť nesmrteľnosť.“

Etienne Cornevin
(Preložila Eva Piovarcsyová)

Fantázia sa uňho stretla s rozumom

Hra ako princíp je v jeho diele všadeprítomná, píše JURAJ MOJŽIŠ v monografii o Rudolfovi Filovi. Dve dôležité osobnosti slovenského výtvarného života sa poznali od svojich študentských začiatkov.

Kým bol pre vás Rudolf Fila?

Vyjadriť to správnym slovom nie je ľahké. Umenie sa totiž zdráha byť pomenované. Tam niekde vzadu v jeho hlave sa stretla fantázia s rozumom. Cesty, ktoré k takémuto stretnutiu vedú, sú vždy záhadné. Fila je inštitúcia. No opisujte ju!

Vy to viete najlepšie.

Inštitúcia Fila má všetky odbory, veľkú technologickú bázu. Myslím si, že ako autor nekládol odpor interpretácii svojich diel. Sám písal o mnohých svojich taktikách a stratégiách, akoby poskytoval recepty. Takže sa dalo variť á la Fila, ale to je iba prvá vrstva, dokonca ani nie vrstva, skôr jemná škrupinka. Keď do nej trochu ťuknete, rozbije sa a zrazu vidíte, aké je to vajíčko zložité a navyše tekuté. Sú v ňom tekuté pravdy. Fila bol veľký mysliteľ.

Do akej miery bolo spontánne, že svoje „recepty“ podával ďalej svojim žiakom?

Sám džentlmensky tvrdil, že bol k tomu prinútený. Samozrejme, náhoda to nebola, lebo bol aj v tomto smere ambiciózny. Druhá vec je, že táto ambícia sa báječne spojila s jeho pedagogickou činnosťou. Vo chvíli, keď jeho vlastná maliarska tvorba po roku 1968 prestala byť verejne prezentovaná, čo bola trhlina ako hrom, zostala mu škola a on sa jej neprestal intenzívne venovať. Časť jeho žiakov na šupke, kde pôsobil, ho už desaťročie sledovala.

Ako na nich vplýval?

Rudo sa ako jeden z mála výtvarníkov inštitucionalizoval sám. Žiaci ním boli priamo vedení a z tých najbližších, najtalentovanejších sa vytvorilo podhubie. Niektorí zostali na šupke, iní išli na základné umelecké školy, ako napríklad Marián Mudroch. Stále sa stretávali a v istom zmysle sa vytvorila skupinová atmosféra. Žiaci ako skupina mohli byť silnejší voči vrchnosti, ktorá im bola schopná v mene Moskvy povedať naozaj čokoľvek. Všetci patrili na zoznam odstavených autorov.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. 7 top cyklotrás zo severu na juh
  2. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  3. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  4. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  5. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  6. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  8. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  9. Inteligencia vo všetkom
  10. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  1. 7 top cyklotrás zo severu na juh
  2. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  3. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  4. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  5. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  6. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  7. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  8. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  9. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  10. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 9 765
  2. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 525
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 746
  4. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 401
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 5 982
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 637
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 4 711
  8. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 098
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 431
  10. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 2 325

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Na prvého mája hádzal po súdruhoch vajcia. Trafil a šiel sedieť do Ilavy

Vladimír Červeň sa už odmalička do sveta budovateľských hesiel a komunistického blahobytu obohnaného ostnatým drôtom nehodil.

KOMENTÁRE

Z celého sveta: Ako sa karikaturisti smiali z Donalda Trumpa

Karikatúry Trumpa z celého sveta.

KULTÚRA

Slovenskí džezmeni sú skvelí. Chýba im však originalita

Kritika zaznela na odovzdávaní Cien Esprit za najlepší slovenský džezový album.

Neprehliadnite tiež

Slovenskí džezmeni sú skvelí. Chýba im len jedna vec: originalita

Nečakaná kritika zaznela na odovzdávaní Cien Esprit za najlepší slovenský džezový album.

Nová Cvernovka: Komunity tu majú budúcnosť

Prvého mája sa po prvý raz otvárajú ateliéry bývalej Cvernovky v nových priestoroch.

Sisi bola len manželka. Zato Mária Terézia vzkriesila monarchiu

Narodila sa pred tristo rokmi. Teraz o nej vzniká dvojdielny film v koprodukcii štyroch krajín.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop