Chlapčenstvo, Birdman, Grandhotel Budapešť alebo niekto iný? O víťazovi Oscarov mohla rozhodnúť aj inzertná strana v New York Times.
Na získanie Oscara nestačí iba nakrútiť dobrý film, hollywoodska rovnica nie je taká jednoduchá. Na to, aby sa rozlúskla hádanka, či za veľkého víťaza vyhlásia Grandhotel Budapešť, Birdmana, Chlapčenstvo, alebo niekoho nečakaného, bolo treba ešte nejaké peniaze navyše.
Asi stoštyridsaťsedem miliónov dolárov, vravia experti z filmového biznisu.
Toľko hollywoodske štúdiá museli spolu minúť, ak chceli pre svoj film pripraviť víťaznú kampaň. Agentúra Reuters píše, že dvestotisíc dolárov stojí len samotná nominácia, potom bolo treba vyrobiť DVD a screenery, aby si členovia akadémie filmy v pohodlí pozreli, a zaplatiť celostranové inzeráty v najvplyvnejších médiách. Strana v časopise Variety alebo Hollywood Reporter stojí päťtisíc dolárov a kto chce byť v New York Times, platí ešte viac – od päťdesiat do stotisíc.
Stotožniť sa s filmomTento rok sa hovorilo, že súboj je tesný, víťaz nejasný. Tim Gray, oscarový špecialista z Variety tipoval film Birdman, pretože Michael Keaton v ňom hrá skrachovaného herca, ktorý sa ešte zúfalo snaží nakopnúť kariéru. A hoci ho stále trýznia pochybnosti, neprestávať veriť, že na to má.
„Aj keď ste nezamestnaný a nemáte taký úspech, aký by ste si zaslúžili, aj tak môžete byť skvelým človekom – to je odkaz tohto filmu,“ hovorí Gray. „S tým sa vie stotožniť ktokoľvek z členov akadémie. Pretože to je vo filmovom svete bežné. Že ste väčšinu času bez práce.“
Birdman.
Mexický režisér Alejandro González Iňárritu nazbieral za tento film počas predoscarovej sezóny veľa ocenení od rôznych profesijných združení. Veľmi mu však konkuroval Richard Linklater. Filmoví profesionáli obdivovali jeho Chlapčenstvo, obraz ľudského života, dospievania a americkej rodiny, ktorý v ňom vytvoril, a odmenili ho rešpektom za to, že ho v tichosti, s malým rozpočtom, tvrdohlavo a odvážne nakrúcal dvanásť rokov.
Popri týchto dvoch filmoch však stále zostávalo miesto aj pre tretí, pretože o víťazovi v hlavnej kategórii sa rozhoduje inak ako v ostatných. Členovia akadémie nehlasovali za jeden film, ale hodnotili všetkých osem nominovaných. Dávali im body od jeden do osem – a ak by sa napríklad nostalgická komédia Wesa Andersona Grandhotel Budapešť stabilne umiestňovala na druhom mieste, pokojne mohla bodovaťona.
Grandhotel Budapešť.
Šesťdesiatnici sú klasiciTí, čo sú na sociálnych sieťach, sú už pomaly unavení z toho, ako dlho a koľko veľa sa hovorí o tých istých filmoch. Oscarová kampaň sa začala v septembri na festivale v Toronte, jesenné mesiace intenzívne využil tím okolo Kódu Enigmy, potom sa pripojili Birdman aj Americký ostreľovač – a Chlapčenstvo a Grandhotel Budapešť sú témou rozhovorov v podstate už rok.
Potom je namieste otázka, na čo ešte treba platiť veľkú kampaň a kupovať inzertné strany v novinách, ak človek musí byť hluchý a slepý, aby o týchto filmoch nevedel. Ale priemerný vek členov americkej akadémie (spolu ich je 6100) je šesťdesiatdva a tak na na nich treba ísť tradične.
Reuters píše, že medzi nimi sú takí, čo väčšinu filmov nevideli a ani o nich nemali záujem hlasovať. Investované milióny preto slúžili aj na to, aby si nejaký film vôbec všimli – a potom si prípadne zapamätali, že sa im páčil.
Nahnevaný favoritKanadský talent Xavier Dolan bol sklamaný, že jeho film Mami! nedostal oscarovú nomináciu. Médiá to nafúkli.
Medzi filmármi je dnes niekoľko takých, čo sú smutní a sklamaní, zrejme to však prežívajú iba vnútorne, súkromne. Len o kanadskom režisérovi Xavierovi Dolanovi sa vie, že s rozhodnutím americkej akdémie nebol spokojný už pred vyhlásením víťazov.
Vlani nakrútil drámu Mami! a keďže bola jedným z najlepších filmov sezóny a zažiarila aj na festivale v Cannes, bolo prekvapivé, že sa v cudzojazyčnej kategórii nedostala ani medzi nominovaných. Keď sa ho quebecká televízia pýtala na reakciu, povedal: „Že nás minuli Zlaté glóbusy, to je jedna vec. Ale že sme sa na Oscaroch nedostali ani medzi deväť nominovaných, to je... ako to povedať... zvláštne. Prekvapilo ma to. Film vznikol podľa typickej americkej paradigmy: Akt 1, akt 2, akt 3, akt 4, rozuzlenie konfliktu. Je to americký film.“
Dolana potom ešte viac rozladilo, čo s jeho názorom urobili ostatné médiá. Nepáčilo sa mu, že z jeho slov „je to trochu ponižujúce“ vznikol titulok „Dolan je ponížený“ a že všetko nafúkli. „Normálne som len jednoducho odpovedal na jednoduchú otázku. Ony z toho urobili čisté šialenstvo,“ písal na Twitteri. „Vedia, ako nepohodlne sa človek cíti, keď ho zle citujú? A prečo ich ambicióznosť tak vyrušuje? Prečo si ju musia zamieňať za namyslenosť?“
