Birdman je víťazom tohtoročných Oscarov. Má cenu v kategórii najlepší film, najlepšia réžia, scenár aj kamera.
Pred rokom a pol oslavoval mexický režisér Alejandro González Iňárritu päťdesiatku. Teda, oslavoval... Hovorí, že v ten deň prepadol do hlbokej melanchólie a mal pocit, že v jeho živote čoskoro pozhasínajú všetky svetlá.
Rekapituloval, či teda správne využil čas, ktorý mal a zistil - že možno nie. Priveľmi sa zaoberal svojím egom, a to ego ho tyranizovalo.
Ale keby ho nemal také silné, nemal by dnes Oscara. Pretože jeho film Birdman je veľkou rozpravou o egu a členovia americkej akadémie presne pochopili, čo ňou chcel povedať.
Kto vyhral Oscara 2015 (zoznam ocenených)Čítajte
Ego ma viedlo do pekla
"Celú moju tvorbu ovládalo ego, vystupovalo ako veľký inkvizítor, neustále ma poháňalo a skúšalo," hovoril Iňárritu pre denník El País.
"Keď pracujem, niekedy si hovorím, akú úžasnú, fantastickú vec som práve urobil a aký som geniálny. A o dvadsať minút sa mi už zdalo, že všetko, čo robím je úbohé, že som hlupák. To ego ma terorizovalo. Najprv ma hnalo do výšin, a vzápätí do pekla."
V jeho oscarovom filme taký problém jeho hlavná postava. Herec, ktorý cíti, že starne, že sa mu míňa čas aj možnosti, aby ešte publikum aj kritikov presvedčil, že je dobrý.
V divadle na Broadway nacvičuje a aj sám režíruje ambicióznu hru a dúfa, že všetci zabudnú, ako sa kedysi strápnil v populárnom, ale smiešnom filme o superhrdinovi - Birdmanovi.
A Iňárritu nechcel hrať žiadnu opatrnú hru, scenár ponúkol Michaelovi Keatonovi, ktorý hral kedysi dvakrát Batmana, a potom?
Potom tak trochu zabadol. Keby nebolo filmu Birdman, kde tak presvedčivo predvádza túžbu po dobrej recenzii v New York Times, možno by oscarovú nomináciu nikdy nedostal. Teraz ju dostal, a možno aj preto, že väčšinu členov americkej akadémie tvoria herci a tým sa páči, keď niekto komentuje filmový priemysel a ironizujú údel, ktorý v ňom majú.
Popularita je nová choroba
Tento film však nemal byť len príbehom o hercovi. A ani nie je. Iňárritu v ňom hovorí o tom, ako ľudia snívajú o uznaní a krúti nad tým hlavou.
Jeho Birdman kedysi čítal poučku, že človek sa stane dobrým hercom len vtedy, keď poprie samého seba a dokáže byť niekým iným. A kým na tom buduje svoju kariéru, celý osobný život sa mu zrúti. "Zamieňal si lásku za uznanie," hovorí mu bývalá manželka.
"Nemusíte byť ani hercom, ani politikom, stačí, že ste na sociálnych sieťach, aby ste všetko merali počtom lajkov, ktoré dostanete," hovorí Iňárritu, "Popularita a ocenenie sú novou chorobou našej spoločnosti."
Aj keď je Birdman čiernou komédiou, zreteľne v sebe nesie životnú úzkosť, ktorou sa mexický režisér preslávil už vtedy, keď v roku 2000 debutoval s drámou Láska je kurva. Melanchólia, ktorá ho prepadla pri oslavách päťdesiatky, je asi dôkazom, že sa jej už asi nikdy nezbaví.
Zmenilo sa však čosi iné. Všetky svoje predchádzajúce drámy postavil tak, že jeden človek v nich ovplyvňuje život druhého, vedome či nevedome do nich vstupujú. Vo filmoch Láska je kurva a Babel ich ešte aj drobí na epizódy, aby bola ich spoločná osudovosť ešte viditeľnejšia.
V Birdmanovi sa prvýkrát stalo, že Iňárritu svoj príbeh rozpráva na jednom mieste a v jednom čase, dokonca sa podujal na veľké režisérske a kameramanské cvičenie - dianie na Broadway nakrútil v dlhých záberoch, ktoré spájajú zamaskované strihy.
Nie je to jeden jediný záber, akým bola napríklad nakrútená chýrna Ruská archa Aleksandra Sokurova, alebo posledný film Amosa Gitaia Ana Arabia, výrazne to však prispelo k tomu, že Birdman zaujal.
Dobrý film je zázrak
"Nechcem povedať, že toto ocenenie pre mňa nič neznamená," vravel Iňárritu pre denník El País, keď sa len dozvedel o svojej oscarovej nominácii. "Som trochu vzrušený a mám radosť. Ale zase, nie je to Santa Claus. Súťažiť v umení je nezmysel a nechcem prepadnúť logike, že keď vyhrám, asi som najlepší. Ak začnem takto myslieť, zbláznim sa."
Predpokladal, že Birdman nie je ten, čo by sa americkej akadémii mohol páčiť, zdalo sa mu, že na to je príliš experimentálny a akademický.
Pred niekoľkými hodinami sa stal víťazom tohtoročných Oscarov, cenu držal, keď vyhlasovali najlepší scenár, najlepšiu réžiu aj najlepší film a štvrtého Oscara získal jeho kameraman Emmanuel Lubezki.
Odmenu však zažil už o niečo skôr: "Všetci sa snažíme robiť to najlepšie, čo môžeme, nikto z nás však nemá žiadne záruky.
Nakrútiť film je vlastne zázrak. A nakrútiť dobrý film takmer nemožné. Je toľko možností, ako pritom zlyhať, je toľko vecí, ktoré nemusia vyjsť. A ak sa predsa napriek všetkému dobrý film nakrútiť podarí, potom treba ísť okamžite oslavovať."
