.
Philomena
TV Tip HBO 20.00
To, čo sa udialo, keď mal film Philomena svetovú premiéru, bolo veľmi kuriózne. Americký distribútor Harvey Weinstein musel hľadať spôsob, ako ju dostať do kín a umožniť, aby sa na ňu mohli pozrieť aj mladší diváci. Pretože dvakrát v nej odznie slovo fuck, a to sa nepozdávalo Americkej filmovej asociácii, ktorá filmy klasifikuje a určuje vekovú hranicu prístupnosti. Toto slovo, respektíve dve, stačili na to, aby bola Philomena, v hlavnej úlohe s Judi Denchovou, neprístupná divákom mladším ako sedemnásť rokov.
Weinstein, jeden z najvplyvnejších ľudí v Hollywoode, rozbehol veľkú kampaň a nakrútil video, v ktorom sa Judi Dench objavila ako M, jej slávna postava z Jamesa Bonda, ktorá v poslednom diele zomrela, a spoza kancelárskeho stola prísnym hlasom hovorí: „Práve keď ste si mysleli, že som mŕtva, mám pre vás novú úlohu. Hovorí vám niečo MPAA?“
Tomuto tlaku Americká filmová asociácia podľahla a Philomenu sprístupnila. Až potom sa konečne mohlo hovoriť o tom, o čom film je.
A bolo o čom hovoriť. Príbeh vychádza zo skutočných udalostí, je o staršej žene z Írska, ktorá otehotnela mladučká a skôr, ako sa vydala, jej dieťa si vzali do opatery magdalénske mníšky. Posunuli ho na adopciu, možno na tom aj zarobili (tak je to v scenári), a Philomene nikdy nechceli povedať, kde je. Musela teda najať investigatívneho novinára, aby svoje dieťa našla.
Je to v zásade ostrá a polemická téma, vytvára možnosti, aby sa vo filme hovorilo o pokrytectve, klamstve, moci, skutočnej aj falošnej viere. Nakrútil ho však Stephen Frears, skutočný anglický džentlmen, a tak je jeho výsledným dojmom ľudskosť, vtip, pochopenie, odpustenie, nie hnev, ani opovrhnutie, ani zúfalstvo. Harvey Weinstein mal pravdu, keď bol presvedčený, že tento príbeh patrí všetkým a bojoval o to, aby ho videlo čo najviac ľudí.
Philomena bola vlani nominovaná na Oscara. Nezískala ho. Ale hudbu k nej zložil výborný francúzsky skladateľ Alexandre Desplat, ktorý je teraz čerstvým držiteľom Oscara za film Grandhotel Budapešť.
Vtedy v Bratislave
KINO TIP/ Foajé, 19.00
Po rozhlasovej dramatizácii memoáru Žo Langerovej – Vtedy v Bratislave s podtitulom Môj život s Oskarom L. sa príbeh dočkal aj filmového spracovania. Za námet na svoju absolventskú prácu si ho vybrala študentka dokumentárnej réžie na VŠMU Tereza Križková.
Film zachytáva príbeh Žofiiných dcér Zuzany (Lonskej, na archívnej snímke) a Táne, ktoré pod vplyvom
okupácie v roku 1968 emigrovali do Švédska. Ich otca Oskara Langera, presvedčeného komunistu verného zásadám a ideám režimu, odsúdili na 22 rokov väzenia za vlastizradu. Išlo o vykonštruovaný proces, to tvrdia s odstupom času obe dcéry. „To, že mama napísala knihu, ktorá je ocenená v mnohých krajinách, znamená pre mňa nesmierne veľa,“ povedala pre SME Táňa, ktorá aj so sestrou doteraz žije vo Švédsku. „A jedno viem určite: môj otec bol nevinný.“ Neľahký osud rodiny so židovským pôvodom a zároveň jedinečné historické svedectvo si tak prvýkrát môžu diváci pozrieť aj na filmovom plátne.
Česko-slovenský karneval
Kino Toldi, Budapešť
Máte cestu do Budapešti? Asi by vám dobre padlo trochu susedskej pozornosti. V budapeštianskom kine Toldi až do soboty prebieha Česko-slovenský filmový karneval. Ide o festival vybraných českých a slovenských filmov, ktoré v posledných rokoch v domácich krajinách najviac zarezonovali.
Česko-slovenská koprodukcia prežíva od čias rozdelenia republiky svoje najplodnejšie roky a popri domácich tvorcoch v nich dôležitú úlohu zohrávajú neraz aj umelci z maďarského prostredia. Usporiadatelia (naše národné inštitúty v Budapešti) vybrali sedem titulov, vážnych aj groteskných. Festival dnes otvára Fair play, divácky najúspešnejší film sezóny o krutom živote vrcholových športovcov v socialistických časoch.
Diváci budú môcť vidieť aj najoceňovanejší český film Cesta ven režiséra Petra Václava, dokument o Bohumilovi Hrabalovi, Líbánky Jana Hřebejka, Kandidáta v hlavnej úlohe s Marekom Majeským, 66 sezón a študentský film Dobrý človek. Viacerí z filmových tvorcov prídu aj diskutovať pred budapeštianske publikum. Uznávaná moderátorka Alinda Veiszer vyspovedá herečku Judit Bárdos (na snímke), režisérku Andreu Sedláčkovú, režiséra Olivera Malinu-Morgensterna a Tomáša Mazala z hrabalovského dokumentu, aj režisérov Petra Kerekesa a Csabu Molnára.
Autor: mg, ea
