Patrick Marber (1964) študoval v Oxforde. Herec, dramatik, písal aj scenáre televíznych seriálov. Začínal ako zabávač - takzvaný stand-up comedian. Jeho tri základné hry sú Dealer‘s Choice, Closer a Howard Katz. Hru Closer (v slovenskom preklade Bližšie od teba) prepisuje na filmový scenár. Prvýkrát ju uviedli v roku 1997 v Kráľovskom národnom divadle v Londýne a odvtedy hru do repertoáru zaradili divadlá vo vyše päťdesiatich krajinách. Hovorí o živote novinára, striptérky, fotografky a doktora vo veľkomeste. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Dramatik Patrick Marber tvrdí, že hra má svoje pravidlá, ale život nie. Život sa musí improvizovaťV divadelných kruhoch sa prednedávnom očakávala návšteva bohémskeho autora azda najotvorenejšej hry o láske, ktorá je momentálne v repertoároch slovenských divadiel. Prišiel decentný, mierne snobský, uzavretý človek, ktorý nerád lieta, ale tak dva-trikrát v roku sa prekoná a vycestuje na premiéru niektorej zo svojich troch divadelných hier. PATRICK MARBER sa na Slovensku zastavil po ceste do Prahy, aby si pozrel projekt Bližšie od teba pripravený v košickom Štátnom divadle. Dopočul sa totiž, že je to hit. A že práve táto produkcia získala Cenu za najlepšiu inscenáciu uplynulej sezóny podľa názoru divadelných kritikov v rámci ankety Dosky.
Patrick Marber svoju hru sám aj viackrát režíroval v Londýne či v New Yorku, takže po predstavení zotrval dlho do noci v rozhovore s režisérom Janom-Willemom van den Boschom, aby prebrali každý detail inscenácie. Jeden z najznámejších britských autorov povedal, že v slovenskej verzii hry v origináli nazvanej Closer videl štyri výborné herecké výkony - Mateja Landla, Dany Košickej, Aleny Ďuránovej a Mareka Majeského - a jednu najlepšie urobenú scénu, akú kedy videl - scénu paralelných bolestivých rozchodov.
Zaskočil vás svetový úspech hry Bližšie od teba?
„Nič ma nemohlo prekvapiť viac ako takmer stovka produkcií po svete. Je to v podstate veľmi osobná hra. Možno preto si ľudia myslia, že je aj autobiografická. Nazdávajú sa, že také niečo môže napísať len niekto, kto to prežil. Bál som sa dokonca, že ju ľudia budú brať ako exhibíciu autora. Myslel som si, že je to hra pre špecifické publikum a že sa bude hrať tri mesiace v nejakom malom štúdiu. Možno však na hru ľudia reagujú práve pre jej intímnosť.“
Pomohla vám z niečoho sa vypísať?
„Keď som hru napísal, mal som tridsaťdva. Áno, táto hra mi pomohla. Teraz som optimistickejší.“
Takto si predstavujete hru o láske?
„Ak by som niekedy v budúcnosti napísal hru o láske, napísal by som ju inak. Takto som to vtedy cítil, hoci popravde, veľmi si na toho mladého muža, ktorý takto cítil, už nepamätám. Niekedy sa pýtam, kto je ten mladý muž, čo to všetko spackal?“
Nenudí vás to potom vracať sa k najrôznejším svetovým variáciám tejto hry?
„Sú momenty, ktoré stále prežívam. Hra nebola akousi tézou o láske. Je jednoducho príbehom štyroch postáv. Takto sa to začalo, takto sa to skončilo.“
V hre Bližšie od teba nie je nijaký poučný záver. Nič, len smutné: Maj sa. Vo vašej novej hre Howard Katz ste však už neodolali pokušeniu byť trochu mentorský.
„Nemyslím, že by som chcel publikum niečo naučiť. Záverečný monológ Howarda Katza je o tom, že život sa oplatí žiť. Záver Bližšie od teba je ten, že láska stojí za to. Nemyslím si, že moja hra radí, aby sme prežili celý život sami, že takto budeme najšťastnejší. Hovorím len o tom, že láska môže byť aj bojiskom a že sa treba na to pripraviť.“
Ako by ste charakterizovali hru?
„Nazval by som ju romantickou tragikomédiou. Myslím, že táto hra je tom, ako ťažko je niekoho skutočne milovať v našom neľútostnom svete, kde chýba láska. Je to o ľuďoch, ktorí sa snažia nájsť lásku.“
Prečo Dan ako novinár píše nekrológy? Prečo mu v hre zomrie otec, kolega a nakoniec aj Alica? Nie je tam priveľa pohrebov a len jedna svadba?
„Dan je v prvom rade zlý spisovateľ. Jeho postava prináša smrť. Je čiernym rytierom hry, všetko, čoho sa dotkne, premení sa na prach.“
Čo v hre reprezentuje viktoriánsky pamätník v parčíku venovaný ľuďom, ktorí obetovali svoje životy pre iných?
„Hra je plná symbolov, je v nej množstvo obrazov, drobných narážok. Všetko je zámerné. Chcel som mať v texte symbol sebaobetovania. Na istej úrovni som chcel tým povedať, že žijeme v sebeckej spoločnosti.“
Ako?
„Sme posadnutí samými sebou, sebecké sú aj naše očakávania vo vzťahu k našim životom. Nehovorím, že pred sto rokmi to bolo inak, ale egoizmus je už v spôsobe, akým je spoločnosť dnes štruktúrovaná.“
Nebola táto štipka romantiky z vašej strany kalkuláciou s reakciami publika?
„Nebolo to komerčné rozhodnutie. Nevložil som tento motív do hry len preto, aby sme mali po jej skončení dobrý pocit. Poznám ten park, bývam tam, je to reálne miesto. Predstavil som si postavu Jane, ktorá príde a ukradne si z jednej pamätnej tabuľky meno. Mohla si ukradnúť aj niečo iné. Prichádza do Anglicka, aby sa správala nesebecky, robí experiment na vlastnom živote.“
Cítite sa súčasťou šoubiznisu, ktorý ste vo vašej hre Howard Katz definovali ako klamanie pre peniaze? Alebo považujete umenie za hľadanie pravdy?
„Mojou prácou je hovoriť pravdu, ale dramatik najčastejšie hovorí pravdu, keď klame. Snažím sa však dosiahnuť istú emocionálnu pravdivosť. Celá moja práca je o duši, chcem sa dopátrať, čo znamená byť ľudskou bytosťou práve teraz, v tejto konkrétnej spoločnosti, bohatej a západnej kultúre. Nepíšem hry, ktoré by sa odohrávali niekedy v minulosti.“
Všetky vaše hry sa dejú v Londýne. V Londýne ste sa narodili, žijete tam. Neláka vás vycestovať za novými námetmi?
„Viem, si predstaviť, že by som napísal z ciest nejakú prózu, článok, interview, ale netúžim si týmto spôsobom robiť prieskum pre novú hru. Cítil by som, že to nejde zo mňa, ale z môjho intelektu. Píšem podvedome, akoby v tme, celé je to pre mňa záhadou. Neviem, kam idem, čo robím, o čom to je.“
Píšete hlavne o veciach, ktoré sú prudko návykové: poker, šoubiznis, láska, sex. Je pre vás aj sám život návykovým?
„Zaujímam sa o ľudí, ktorí sú v extrémnych situáciách. Vyberám si takých, čo sú zúfalí, musia vyhrať, alebo musia urobiť veľké rozhodnutie.“
Čo považujete za najväčšiu výhru?
„Po premiére Bližšie od teba som mal pocit víťazstva. V živote považujem za víťazstvo, že mám dieťa a že som sa oženil. Ale v skutočnosti neuvažujem o živote ako o hre.“
Prečo nie?
„Pretože hra má svoje pravidlá, ale život nie. Život sa vždy musí improvizovať, nikto z neho nedáva lekcie.“
Je divadlo pre vás improvizáciou alebo hrou s presnými pravidlami?
„Mám rád pravidlá divadla, jeho tradíciu. Radšej staviam na týchto zásadách, ako by som ich mal rúcať.“
Potrebuje podľa vás nová dramatika podporu?
„Predstava, že skvelý dramatik spadne z neba, je sentimentálny mýtus. Mladí dramatici potrebujú povzbudenie, podporu a povedzme, štúdiové divadlá ako Royal Court Theatre v Londýne sú veľmi dobrými záhradkami.“
Nepíšete politické hry, skôr sa venujete osobným témam. Nezaujíma vás politika?
„Ako občana áno, ako umelca nie. Na písanie politických hier sú lepšie vybavení autori. Nemám v tomto smere veľa nápadov.“
Unikáte jej?
„Neunikám. Moje hry sú zasadené do konkrétneho politického kontextu, sledujem, ako ľudia reagujú na prostredie. Ak sa moje hry hrajú po celom svete, asi je ich politikum univerzálne. Nie sú to hry oslavujúce západnú spoločnosť. Myslím, že v ich podtexte je politický názor.“
Aký?
„Že niečo v našej spoločnosti je zlé.“
