Rok 1975. FOTO - SONY
Bob Dylan: Live 1975 o Rolling Thunder Revue o Sony/Columbia
Roku 1974 chcel Bob Dylan lačnému publiku vrátiť to, čo zameškal. Po rokoch koncertného mlčania sa na americké pódiá vrátil s hudobníkmi zo skupiny The Band. Lenže skutočný Dylan, Dylan zo šesťdesiatych rokov, ktorý dokázal svojimi piesňami ovplyvňovať dianie okolo seba, sa vrátil až o rok neskôr. S Rolling Thunder Revue, koncertným turné, pripomínajúcim skôr akýsi druh rock‘n‘rollového cirkusu. Bola to oslava americkej alternatívnej kultúry.
Dylan sa vždy považoval za potulného trubadúra, ktorý vedel dokonale rozvinúť svoje schopnosti na pódiu. Tvoril zásadne po ceste, v pohybe a nikdy sa neobzeral späť. Ale hektický život, ktorý ho takmer doviedol k záhube, vymenil za rodinný krb a ľuďom posielal správy v podobách rozporuplných albumov, čo dokazovali jeho talent, ale čakalo sa od neho oveľa viac. Aj spoločné turné s The Band bolo skôr spomienkovým obohrávaním osvedčených skladieb ako novým hľadaním.
Boxerská filozofia
Pomohli mu nové piesne. Tie sa objavili na albume The Blood On The Tracks (1975). Chcel vystupovať, ale nie ako hviezda, skôr ako performer, ktorý má dôvod spievať. Ďalšie piesne, ktoré neskôr napísal s divadelným režisérom Jackom Levym, tento pocit znásobili.
Medzi nimi bola skladba Hurricane - skutočný príbeh nespravodlivo odsúdeného boxera Rubina Cartera Hurricana. Hrdý černošský boxer strednej váhy si od roku 1966 odpykával doživotný trest za dvojnásobnú vraždu. Vinu odmietal, svoj životný postoj zdôvodnil aj v knihe The Sixteenth Round. „Filozofia tohto muža a moja filozofia kráča po tej istej ceste,“ povedal Dylan. V osemdesiatych rokoch ho napokon justícia musela prepustiť.
Už roku 1974 sníval „o cigánskom karavane plnom ľudí, v ktorom sa odohrávajú happeningy podľa princípu talianskych pouličných divadiel, kde sa môže každý predviesť. Keď autobusy a karavany vyštartovali v októbri na turné po severovýchodných mestách USA, na ich palubách bolo sedemdesiat ľudí vrátane beatnického básnika Allena Ginsberga. Dylanovi sa začal napĺňať sen o šou, ktorá v americkom povedomí oživila spomienky na protest a vzdor z päťdesiatych a šesťdesiatych rokov.
Jadro skupiny tvorili hudobníci, ktorí nahrali jeho album Desire, a hostia - folková speváčka Joan Baezová, folkeri Bobby Neuwirth a Ramblin Jack Elliott, Mick Ronson, famózny gitarista zo skupiny Davida Bowieho alebo Roger McGuinn, bývalý spevák The Byrds. Neskôr sa k turné pridali aj Joni Mitchellová a Gordom Lightfoot.
Nikdy ťa nesklamem!
Live 1975 zachytáva iba Dylanove piesne vrátane akustických čísiel s Baezovou. V skutočnosti mali revuálne koncerty až štyri hodiny. Najskôr vystúpili jeho hostia a až potom sa na pódiu objavil muž s bielou maskou. Bol to Dylan a publikum previedol jeho známymi pesničkami (Mr. Tambourine Man, Just Like A Woman), coververziami (The Water Is Wide) alebo úplne novými skladbami (Isis, Hurricane, Oh, Sister).
Nádherná viola Scarlet Riverovej, ktorú Dylan zobral priamo z ulice, kráčavá basa Roba Stonera, uvoľnená ako Dylanova poetika, bicie Howieho Wyetha, gitarová sekcia Ronson, David Mansfield, Steve Soles a T-Bone Burnett, mu pomáhajú k jednému z vrcholov jeho kariéry.
Turné valiaceho sa hromu sa rozplynulo roku 1976 s postupným rozkladom vo vnútri tábora, kde neplatili žiadne pravidlá. To, čo bolo jeho hybnou silou, sa nakoniec obrátilo proti členom Revue. Jediným zvukovým dokumentom bol donedávna živý album Hard Rain. Ten sa k tomuto turné príliš nepriznáva. Zaranžované a improvizované scénky a piesne z koncertov sa objavili aj v štvorhodinovom filme Renaldo and Clara. Ten však kritika roztrhala a dodnes odpočíva v trezore.
Až tento rok vyšla kniha On The Road Again od novinára Larryho „Ratsa“ Slomana, ktorý popísal Rolling Thunder Revue ako jeden z jeho aktérov. Kniha a booklet CD zachytáva hlasy pochybovačov, ktorí brali Dylana ako textára, menej však ako speváka. „Koľkokrát si videl naše vystúpenie, Ratso? Tridsať, štyridsaťkrát? Sklamal som ťa niekedy?“ pýtal sa ho po skončení turné Dylan. „Nikdy, človeče, nikdy,“ odpovedá Ratso. Dylan je textár, básnik, skladateľ, hudobník, ale hlavne performer, ktorý dokáže všetky tieto prednosti spojiť v jednom čase na pódiu. Funguje mu to dodnes.
Live 75 je piatym dielom edície Bootleg Series, v ktorej vychádzajú nevydané a cenné Dylanove archívne nahrávky a možno ho považovať za prvý skutočný dokument Rolling Thunder Revue. Na budúci rok má vyjsť jeho folkový koncert z roku 1964. A potom?
Kresťanské koncerty 1980-1981, nekonečné turné, ktoré beží dodnes, zásuvkové štúdiové nahrávky alebo niečo úplne iné? Nikto nevie. Je ako boxer Hurricane - muž, ktorý najprv dlho premýšľa, ale v okamihu udrie. PETER BÁLIK
