Jeden z najväčších severoeurópskych literárnych a novinárskych talentov porovnávaný s takými menami svetovej literatúry ako Albert Camus, William Faulkner či Franz Kafka sa narodil ako nemanželské dieťa.
V ranom detstve ho opustila matka a jeho otec musel pracovať v hlavnom meste, ďaleko od Älvkarlebu, preto malého Stiga vychovávali starí rodičia. Na detstvo však nikdy nespomínal ako na traumatické obdobie a roky prežité na rodinnej farme považoval za najšťastnejšie obdobie svojho života. Ako jedenásťročný opäť žije v Štokholme s otcom, ktorý sa medzitým oženil, a práve cez neho sa zbližuje s anarchizmom a odborárskym prostredím a už v ranom veku sa vášnivo zaujíma o politiku.
S macochou má konfliktný vzťah, ktorý ho deprimuje. Keď má sedemnásť rokov, zavraždí jeho starého otca duševne chorý človek a čoskoro zomiera na mozgovú porážku aj ovdovená stará mama.
Mladého Dagermana táto séria nešťastí citovo rozruší tak, že sa prvýkrát pokúsi o samovraždu.
Druhá svetová vojna
V tom čase už v Európe zúri druhá svetová vojna, no Švédsko je stále pokojnou, neutrálnou krajinou. Dagerman začne pracovať na kultúrnom oddelení odborárskych novín a študuje na univerzite, ale znechutený z akademického prostredia ešte počas prvého semestra štúdium zanechá.
O dva roky sa zoznamuje so svojou prvou manželkou Annemarie, dcérou aktívneho nemeckého ľavičiara, ktorý po nástupe Hitlera v Nemecku odišiel bojovať ako dobrovoľník do Španielska zmietaného občianskou vojnou a po porážke republikánov utiekol spolu s manželkou do Švédska. Dagerman zažíva silné obdobie.
Zúčastňuje sa na niekoľkomesačnej povinnej vojenskej službe, z ktorej neskôr čerpá inšpiráciu na napísanie románového debutu Had (1945).
Jeho blízky priateľ tragicky umiera pod lavínou na výlete v horách.
