David Foster Wallace sa narodil v Itake v štáte New York, ale vyrástol na stredozápade Spojených štátov, kde jeho otec dostal miesto na univerzite v Illinois a matka učila angličtinu.
Rodičia syna podporovali a motivovali, a hoci bol David zvláštnym utiahnutým dieťaťom, bol nesmierne súťaživý. V dvanástich rokoch vyhral literárnu súťaž s krátkou básňou a na strednej škole hrával profesionálne tenis. V tom čase však už trpel duševnými a emocionálnymi ťažkosťami, záchvatmi paniky a neustálou pochybnosťou o sebe samom.
Neskôr po rokoch terapie v túžbe dospieť zo všetkého vinil svoju priveľmi náročnú matku. Dospelosť prišla až vo chvíli, keď si uvedomil, že žiť len z toho, ako mu kto kedy ublížil, je málo.
Mladosť s nardilom
Na univerzite začal študovať matematiku a filozofiu. Vysoko abstraktná filozofia jazyka a logika nahradili chaos života jasnosťou a presnosťou.
Gramatika a Wittgenstein však mladému Wallaceovi priniesli úľavu len nakrátko, v tom čase sa prvýkrát zrútil, diagnostikovali mu depresiu a lekár mu predpísal nardil – antidepresívum vyvinuté koncom päťdesiatych rokov, ktoré sa zriedka užíva dlhodobo.
