Komiksový fenomén sa vracia ku koreňom – a je nezvyčajne moderný. V kinách je film Asterix: sídlo bohov, ktorý reaguje na zmeny spoločenských nálad.
Keď koncom päťdesiatych rokov francúzsko–belgický komiks Asterix vznikal, jeho základný príbeh tvoril konflikt agresívnej rímskej kultúry s domácou galskou. Neskôr sa potreba ochrany národnej identity pred cudzími vplyvmi z neho vytratila, ustúpila multikulturalizmu.
V novej, tentoraz animovanej adaptácii Asterix:sídlo bohov sa však k starému konfliktu vracia a pôsobí ako dôkaz, že nálady a postoje spoločnosti sa menia.
Keď sa zíde propaganda
Cézar v ňom už nie je bezradným komickým starcom, ale rafinovaným nepriateľom s ešte rafinovanejšími radcami, ktorí dobre vedia, že ak sklamú postupy tradičného vojnového konfliktu, vždy je poruke účinná propaganda, manipulácia verejnej mienky, rozklad protivníkovej ekonomiky aj jeho spôsobu života a tradičných hodnôt.
Skrátka, hybridná vojna. Ak nemôžete premôcť nepriateľa silou, rozoštvite ho, aby sa zlikvidoval sám, alebo ho asimilujte.
