Keď v polovici 90. rokov vyšiel váš debut, Egon Bondy povedal: „Spitý imidž je najväčšia hlúposť, akú poznám. Prečítal som ho trikrát." Ako vidíte sám seba vy?
„Som blázon, ktorý sa hrá na umelca. Typický postmoderný homo sapík. Mojím stredom je prázdno a tvorba je mojím náboženstvom. Nadväzujem na psychedelickú tradíciu amerických šesťdesiatych rokov, na jednoslovné knihy Arama Saroyana, na Warholovo koktanie a Duchampov pisoár. Mám viac šťastia ako rozumu. Mojím umením sú prázdne strany. Kedysi som žil nebezpečne a môj imidž bol viac ako spitý. Aj vďaka tomu sa poznám dosť dobre a môžem o sebe hovoriť bez zábran.“
O pár rokov ste už ako zavedený autor prišli na karneval literátov úplne nahý. Ako to môžeme interpretovať?
„Bolo to na zámku v Budmericiach, začínal sa karneval, niekoľko mladých autorov a autoriek sa ponorilo do skúmania umelých rajov a tvárili sa pritom baudelairovsky vážne. Ja som zostal triezvy a bol som rozhodnutý vyhrať prvú cenu, ktorou bola fľaša absintu. Vyzliekol som sa donaha a svoju masku som nazval Adam. Zostal som tak do konca karnevalu. Vystúpil som na pódium a dostal som fľašu. Spoločne sme ju vypili. Všetci si mysleli, že to bola moja ďalšia performancia, ale nebolo to tak. Bola to iba zábava.“
Ste nekonvenčný aj ako človek. Susedia vás vídavali chodiť von s prasaťom.
„Ofélia mala asi štyridsať kíl a bola čierna, vyzerala ako diviak. Bola dosť veľká, takže do výťahu sa zmestila len ona a ja, ale susedia sa jej nebáli. Niekedy som bol s Oféliou vonku ja, inokedy moja manželka. Raz ku mne prišiel jeden dôchodca, usmial sa zlatými zubami a povedal, že odkedy pozná Oféliu, už nikomu nepovie, že je sviňa.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Nedávno vám vyšli tri knihy po dlhej pauze. Prečo ste tak dlho mlčali?
„V roku 2007 mi vyšiel Primitív, ale neodmlčal som sa, experimentoval som s publikovaním na webe. Avizoval som to ako koniec sveta tradičnej literatúry. Vyskúšal som si rôzne metódy nanášania slov, inšpiroval som sa monochromatickou maľbou Yvesa Kleina a experimentmi veľkého natierača Marka Rothka. Chcel som v literatúre uplatniť postupy, ktoré použil minimalista Steve Reich v hudbe, založené na mnohonásobnom opakovaní motívu. Po úspešnom inštalovaní ebookov na webe som sa rozhodol preniesť tieto experimenty aj na papier.“
