Chappie
KINOTIP
Než režisér Neil Blomkamp zavesil na internet jeho podomácky načmárané obrázky Votrelcov a vďaka ohlasu na internete získal povolenie slávnu sériu prerobiť, tak ho filmový svet poznal ako tvorcu špinavých sci-fi. Aj svoju novinku Chappie umiestnil do chudobnej časti juhoafrického Johannessburgu.
Toto prostredie je mu blízke aj tým, že sa v ňom narodil. Blomkampa zaujímajú hlavne sociálne problémy ako migrácia, preľudnenosť, kriminalita a v minulosti sa nebál poukazovať ani na čiernu kapitolu dejín svojho rodiska – apartheidu.
Ak by sme niečo mohli Chappiemu vytknúť, tak v prvom rade nelogické konanie niektorých postáv a skutočnosť, že vlastne nakrútil celovečernú reklamu na extravagantnosť hudobnej skupiny Die Antwoord. Jej členovia si vo filme ukradli až príliš veľa času napriek tomu, že nie sú veľmi presvedčiví. To ich už hravo prekoná hlavný hrdina, robot Chappie.
Bývalý policajný stroj získa vlastné vedomie a s rozumom dieťaťa začína objavovať ľudský svet. Scény, v ktorých sa stretáva s prvými krutosťami a vyrovnáva sa s vlastnou inakosťou a osamelosťou sú najsilnejšie. Najviac vás dojme, ako Chappie nedokáže pochopiť vlastné telo, ako sa zúfalo snaží zapadnúť.
Škoda, že primárnym cieľom tohto filmu je zabaviť. Akčné scény sú síce skvostné, ale odvádzajú pozornosť od príbehu s veľkým potenciálom. Na štýl Olivera Twista sa v ňom nepoškvrnená detská morálka prekrúca vplyvom nečistých úmyslov dospelých. Chappie až príliš presne pomenúva najväčšie ľudské problémy.
Hovory o kultúre a kriku doby
Univerzitná knižnica Bratislava, 19.00
V Lisztovej záhrade Univerzitnej knižnice v Bratislave je síce ešte zima, no jedno z podujatí, prenášané Rádiom Devín, ktoré sa tu zvykne pravidelne konať, funguje v zime v jej prednáškovej sále. Hovory o kultúre a kriku doby si pozývajú umelcov, ktorí sa v spoločnej diskusii snažia dotknúť problému, ako žiť z tvorby a zo súčasného umenia.
Hľadajú napríklad odpovede na otázky, čo znamená byť úspešný, ako „sa predať“, ako funguje trh s umením a prečo sú umelci občas falošne skromní. „Táto problematika si zaslúži samostatnú debatu,“ hovorí Zuzana Tkáčiková (na snímke), ktorá podujatie moderuje.
Po vyše štyridsiatich pokračovaniach a účasti vyše stovky umelcov privíta dnes o 19. hodine mužskú trojicu tvorcov z rôznych oblastí. Diskutovať budú výtvarník Ašot Haas, galerista Juraj Čarný, v súčasnosti riaditeľ kunsthalle, a Laco Kerata, literát, divadelník, rozhlasový režisér. Hudobným hosťom bude kapela Hviezda.
Elena
Kinotip / Filmová a televízna fakulta VŠMÚ Svoradova 2 19.00
Jeden z najzásadnejších súčasných ruských režisérov Andrej Zvjagincev pred Leviatanom nakrútil príbeh chudobnej ženy v domácnosti, meditáciu o jej samote. Umiestnil ho do súčasnej Moskvy s obrovskými kultúrnymi a sociálnymi rozdielmi. Jeho dielo ocenili aj na festivale v Cannes špeciálnou cenou poroty.
Elenina povaha prejde skúškou, keď jej finančne zabezpečený manžel ochorie. Spoznali sa v nemocnici, kde Elena pracovala ako sestrička. Chcela by syna poslať na univerzitu, aby nemusel na povinnú vojenskú službu. Elenine kroky a neľahké rozhodnutia dopĺňa znepokojujúca hudba Philipa Glassa.
Autor: ea
