ĽUDIA A UDALOSTI

Charles Chaplin bol nepohodlný majster ticha

„Zvuk prišiel do filmu preto, aby zničil najstaršie umenie na svete - umenie pantomímy, veľkú krásu ticha,“ hovoril Charles Spencer Chaplin. Narodil sa roku 1889 a zomrel osemdesiatosemročný 25. decembra 1977, pred dvadsiatimi piatimi rokmi.


FOTO – ARCHÍV

„Je až neuveriteľné,“ píšu New York Times, „že po vojne vyrástla generácia, ktorá nikdy nevidela Chaplinove filmy.“ Väčšina jeho veľkých filmov sa znova objavila v kinách až roku 1972.

Zdá sa, že to bol ďalší z Chaplinových geniálnych gagov - pretože to on nedovolil, aby sa jeho filmy nejaký čas premietali. A tak mýtus, čo ho obklopoval, pomaly slabol, aby sa opäť naplnil filmovými dielami o človiečikovi Charliem, večnom tulákovi s fúzikmi, veľkými vyčaptanými topánkami, paličkou a čiernym klobúkom, večne bitom, hnanom osudom z miesta na miesto. Charlie bol čudný chlapec, sentimentálny aj ľahostajný, zlodej aj poctivec, zbabelec aj odvážlivec, veselý aj smutný, opilec aj triezvy.

„Prišiel som na svet 16. apríla 1889 o ôsmej večer v East Lane vo Waworth na predmestí Londýna. Mal som smutné detstvo, ale zdá sa mi ako sen. Petrolej do lampy sme kupovali za deravý groš v jednej drevenej búde, ktorá patrila dvom starým dámam. Otec takmer hneď opustil rodinu, matka skončila po šiestich rokoch psychicky vyčerpaná v nemocnici,“ píše v autobiografii Môj život v obrazoch.

Rodičia boli varietní herci. Charlie mal šesť a na školu nemal čas, musel prežiť, a tak sa ešte v trinástich trápil s čítaním aj pravopisom. Zato v mnohých profesiách bol suverén - postupne pracoval ako kamelot, poslíček, tlačiar, holič. Sem-tam sa vyskytla epizódna divadelná úloha.

Ako osemnásťročný dostáva prvý stály angažmán a zanedlho vyráža do sveta. Roku 1910 vycestoval do Ameriky. O dva roky neskôr pri ďalšom turné už prichádza prvá vážna ponuka z Broadway.

Je z neho pomerne obľúbený komik, ale aj nadaný scenárista a režisér, schopný pracovať úplne samostatne až do vyčerpania. Vznikajú filmy Chaplin v boxerskom ringu, Chaplin na vohľadoch, Chaplin bankovým sluhom, Chaplin námorníkom. A - Chaplin tulákom, Chaplin sa vracia z flámu, napríklad.

Roku 1917 Amerika vstúpila do vojny, Chaplin sa dobrovoľne hlási do armády, ale neprijmú ho. Vracia sa k filmu a nakrúca Psí život, Pútnik a svoj najslávnejší film Kid - príbeh dojemného tuláka, podomového sklenára, ktorý prichýli malého chlapca a niekoľko rokov ho vychováva. Získal prvý úžasný honorár - 1 200 000 dolárov.

Vznikajú ďalšie celovečerné filmy. Svetlá veľkomesta sa smejú z konvencií a dvojakej morálky, Moderná doba je satirou na pretechnizovaný život. Už nechce len baviť, jeho filmy žalujú. Chaplin tým Ameriku zaujal, ale bola to hra s ohňom: nezahráva sa s komunizmom? „Nedávam prednosť komunistickému režimu a neviem, či o tom, čo má byť naozaj demokraciou, majú v Moskve správnejšiu predstavu než vo Washingtone, Londýne či Paríži,“ bránil sa.

Európa, ktorá práve zažívala nástup fašizmu, však mala vo svojom vzťahu jasno: v Taliansku a Nemecku bola Moderná doba úplne zakázaná a chladne ju prijali aj vo Francúzsku. Keď potom roku 1938 ohlásil začiatok prác na novom, tentoraz už otvorene protifašistickom filme Diktátor, nemecká diplomacia mohutne protestovala. Musel sa vyrovnať s varovaniami aj vyhrážkami - Adolf Hitler mal vraj po súkromnej projekcii filmu niekoľkohodinový záchvat zúrivosti. V tom istom momente ho v Amerike obvinili z neamerickosti.

Útoky neprestávali aj po uvedení jeho ďalšieho filmu - Monsieur Verdoux. Koncom štyridsiatych rokov ho začala pozorovať takzvaná Komisia pre vyšetrovanie neamerickej činnosti. Charlie Chaplin ešte stačil v Spojených štátoch dokončiť film Svetlá rámp, ale jeho premiéra už bola v Londýne. Koniec koncov, týmto filmom sa vrátil do čias londýnskych predmestských kabaretov.

V Amerike na neho vydali zatykač, on sa usadil s rodinou vo švajčiarskom Vevey pri Ženevskom jazere a svoje bydlisko nezmenil ani po tom, čo roku 1953 dostal cenu Svetovej rady mieru.

V pokojnom a tichom prostredí vznikli scenáre k jeho dvom ostatným filmom - Kráľ v New Yorku a Grófka z Hongkongu. Neskôr popri ďalších projektoch komponoval hudbu k starším nemým filmom.

Roku 1973 dostáva Oscara za scenár k filmu Svetlá rámp a o dva roky ho kráľovná Alžbeta povýšila. Z tuláka Charlieho sa stala vážená osoba.

V utorok - Louis Pasteur

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 17 261
  2. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 6 950
  3. Moskva alebo Petrohrad? 4 629
  4. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 3 322
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 557
  6. Chcela vyliečiť syna, vyvinula prírodnú kozmetiku Ťuli a Ťuli 2 189
  7. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 2 183
  8. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 723
  9. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 1 617
  10. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 191

Hlavné správy zo Sme.sk

SPIŠ KORZÁR

Filmár: To, čo sa deje v lesoch, presiahlo únosnú mieru

Zmenu už žiadajú tisíce ľudí.

KOMENTÁRE

O ozajstných hlupákoch. Bez mien, všeobecne

Vždy bol na smiech, čo však, neznamená, že by sme sa ho nemali báť.

Neprehliadnite tiež

Šéf Fondu na podporu umenia: Odborníkov je málo, bojujeme s konfliktom záujmov

Prioritami pre fond na nasledujúci rok sú národné výročia. Stanovilo to ministerstvo.

ROZHOVOR

Viliam Klimáček: Musel som prekonať Dubčekovu auru dobráka

Bol mužom minulosti. Film o ňom sa pýta, prečo ho všetci milovali.

Na hymnu Nežnej revolúcie chce Ivo Hoffman zabudnúť. Napísal jej opačnú verziu

Už desať rokov nehral na gitare, spoločnosť ho sklamala.

Chceli hymnickú pieseň, v ktorej bude slovo Rosa

Pustite si najväčšie hity pesničkára Wabiho Daněka.