„Denne som bicykloval do práce desiatky kilometrov, hladný, nevyspatý, lebo v horúčavách vypínali elektrinu a nefungovali ventilátory. A mal som peniaze, ktoré nemali žiadnu hodnotu,“ hovorí Leonardo Padura, jeden z najprekladanejších kubánskych spisovateľov.
V týchto dňoch prišiel do Madridu predstaviť výber svojich poviedok s názvom To, čo som chcel.
Hoci sa po celom svete preslávil detektívkami, jeho knihy nikdy neboli len obyčajným žánrovým čítaním. Kriticky v nej opisoval každodennú realitu Kubáncov a jeho hlavná postava, policajt alkoholik Mario Conde v nich symbolizoval kubánsku dezilúziu.
Štýlom aj kvalitou jeho knihy pripomínajú Raymonda Chandlera, Taliana Leonarda Sciasciu či Španiela Manuela V. Moltabana.
Doma žije rád
V rozhovore pre španielsky denník El País rozprával o tom, o čom aj píše vo svojich poviedkach – o kritických obdobiach na „ostrove slobody“, najmä zo začiatku deväťdesiatych rokov, keď po rozpade sovietskeho impéria prestala na Kubu prúdiť pomoc zo Sovietskeho zväzu. Tie časy vraj boli extrémnou skúsenosťou pre všetkých, ktorí neemigrovali.
„Mnoho ľudí sa zlomilo. Desiatky mojich priateľov z univerzity prepadli alkoholu, emigrovali a mnoho mojich priateliek sa začalo živiť prostitúciou. Niektoré sa vydali za cudzincov, aby vyriešili svoje existenčné problémy a zabezpečili deti a rodičov.“
