skej televízii.
Pred dvadsiatimi rokmi ste s manželom založili súkromné bábkové divadlo Maškrta. Ako ten nápad vznikol?
Som presvedčená, že to bola otázka stretnutia s pravým človekom. Neviem si predstaviť, že by som sa do toho pustila s niekým iným. V jednej chvíli sme sa stretli aj ľudsky, aj partnersky, aj ako dve tvorivé duše, ktoré to chceli ťahať rovnakým smerom.
Ako ste sa stretli?
Na Vysokej škole múzických umení na bábkoherectve. Keď som bola druháčka, do prvého ročníka prišiel jeden Bratislavčan, ktorý jazdil do školy na korčuliach, nosil fajnové kožené sako, mal dlhé vlasy a študentský žúrovací život mu nevoňal. A ja som si vravela, bože, čo je toto za povýšeneckého človeka. Naša cesta vôbec nebola priama, išli sme na to cez priateľstvo. A možno preto to tak dobre funguje.
