Detstvo nie je raj

Madridu.

Spomienkový optimizmus nie je mýtus, ale súčasť našej bežnej reality. Patrí aj k nášmu spomínaniu na detstvo. O tom nakrútil režisér Carlos Saura čarovný poetický film. Bolo to pred štyridsiatimi rokmi v roku 1975 počas neskorého leta, keď diktátor Francesco Franco ležal na smrteľnej posteli. Bol to koniec frankistického režimu a Španielsko čakala nová, demokratická budúcnosť.

Hlavnou hrdinkou filmu Starý dom uprostred Madridu jedeväťročná Anna. Kým ďaleko za dverami domu zaniká diktatúra, medzi jeho stenami sa pred zrakom Anny rozpadá to, čo bolo jej detstvom, zázemím, rodinou. Šarm a podmanivosť filmu spočíva v jedinečnom zobrazení detstva a jeho zasneného zmyslu pre realitu na pomedzí fantázie, magickosti a priameho prístupu k drsným okolnostiam života.

Smrteľná otrava sódou

Anna verí, že má vďaka jedu, ktorým je však iba obyčajná jedlá sóda, moc nad životom a smrťou. Pred časom jej matka umrela na rakovinu a Annu spomedzi troch detí jej smrť zasiahla najviac. Je presvedčená, že za jej smrť môže dominantný patriarchálny otec, ktorého neveru odhalila ešte počas matkinho života.

Otec zomiera na infarkt a Anna je presvedčená, že smrť spôsobila jej moc a tajné želanie a jed, ktorý mu nasypala do pohára s vodou. Tri siroty zveria prísnej a citovo chladnej tete. Trochu tepla zosobňuje iba chyžná, ktorá sa stará o domácnosť.

Prelínajú sa tu rôzne časové roviny, minulosť a prítomnosť, sny a spomienky bez jasnej deliacej čiary. Saurovo rozprávanie plynie opojne a nostalgicky. Ukazuje intimitu života a smrti vo vzájomnej prepletenosti. Sledujeme krehkú detskú dušu a traumy, s ktorými sa musí vyrovnať.

Saura nakrútil Starý dom uprostred Madridu v roku 1975 ale pre cenzorské prieťahy mal premiéru až v roku 1976

Osudová Geraldine Chaplinová

Keď si vraj v Španielsku ešte v tých časoch chcela žena otvoriť konto v banke alebo si dať vystaviť pas, potrebovala povolenie od manžela. Saura sa týmto filmom začal bližšie zaoberať svetom ženských postáv a jeho záujem sa začína detstvom. "