Madridu.
Spomienkový optimizmus nie je mýtus, ale súčasť našej bežnej reality. Patrí aj k nášmu spomínaniu na detstvo. O tom nakrútil režisér Carlos Saura čarovný poetický film. Bolo to pred štyridsiatimi rokmi v roku 1975 počas neskorého leta, keď diktátor Francesco Franco ležal na smrteľnej posteli. Bol to koniec frankistického režimu a Španielsko čakala nová, demokratická budúcnosť.
Hlavnou hrdinkou filmu Starý dom uprostred Madridu je deväťročná Anna. Kým ďaleko za dverami domu zaniká diktatúra, medzi jeho stenami sa pred zrakom Anny rozpadá to, čo bolo jej detstvom, zázemím, rodinou. Šarm a podmanivosť filmu spočíva v jedinečnom zobrazení detstva a jeho zasneného zmyslu pre realitu na pomedzí fantázie, magickosti a priameho prístupu k drsným okolnostiam života.
