Režiséri vo vysokom veku nenakrúcajú pre obdiv či pre peniaze, práca na filme im pomáha pekne starnúť. Ide to aj po stovke.
Pri niektorých slávnych filmových režiséroch by sme si zo srdca želali, aby nakrúcali viac, no roky sa od nich nedočkáme nového filmu. Nevieme, čo ich brzdí, medzičasom zostarnú a niektorí aj bez rozlúčky zomrú. Iní slávni režiséri naopak pracujú aj vo vysokom veku tak intenzívne, až je to podozrivé. Veď by sa už nemuseli stresovať, povieme si. Sú tu však srdcové témy, túžba po obdive, dobrý zárobok. Čo úspešného filmára v rokoch najviac drží pri práci?
Nebojím sa smrti, len nechcem byť pri tom, povedal raz Woody Allen. Nesmrteľnosť vraj nechce dosiahnuť svojím dielom, ale tým, že nezomrie. Vzápätí prichádza jeho sarkastická reakcia – nový film. Práve vytváraním diela sa vyrovnáva s vlastnými pribúdajúcimi rokmi a zaháňa možný strach z toho, čo bude, keď už nebude. Cez krízy veku sa často vracia k téme komplikovane fungujúcich vzťahov. Akoby ho donekonečna mátala nestálosť zaľúbenia, nedostatok lásky a plynúci čas, ktorý ideálom fyzickej krásy nepridáva. A pritom by tento neúnavný majster ťaživého humoru neverných sŕdc mohol byť so sebou už dávno spokojný, nemusel by prežívať ťarchu svojho statusu a ako finančne zabezpečený by si mohol užívať pokojnú starobu. Čím je starší, tým by to mal mať ľahšie – jeho filmy dávno dosiahli svetový úspech, diváci ho už budú navždy milovať a odpustia mu všetko, čo mu v živote celkom nevyšlo, alebo sa v jeho scenároch iba opakovalo.
