Edith Piaf
KINOTIP / Kino Film Europe 17.45
Skladateľ Charles Dumont sa viackrát snažil ponúknuť svoje skladby slávnej francúzskej šansoniérke Edith Piaf. Tá ho však neustále odmietala, jeho tvorbu považovala za málo hodnotnú. Bola to až gazdiná, ktorá bez vedomia speváčky zoznámenie umelcov zariadila.
Rozzúrená Piaf privítala Dumonta mimoriadne nepriateľsky a dovolila mu zahrať len jednu pesničku. Skladateľ bol nervózny a hrajúc na klavíri falošne odspieval budúci hit Non je ne regrette rien. Keď skončil posledný tón, v miestnosti sa rozhostilo ticho. Speváčka po chvíli vyhlásila: „Úžasné, na túto pieseň som čakala.“
Odvtedy sa táto óda na bezstarostný život stihla nezabudnuteľne zapísať do populárnej kultúry, citoval ju napríklad aj britský minister financií, keď chcel zhrnúť svoju politickú kariéru. Jej text hovorí totiž o tom, že každý okamih má svoj zmysel, a tak nemusíme nič ľutovať.
Rovnaká pesnička veľavravne uzatvára aj film o šansoniérke, ktorá určite mohla žialiť nad mnohými životnými rozhodnutiami. Tie ovplyvnilo niekoľko ťažkých rán osudu, zdravotné problémy, závislosť od morfia aj ťažká povaha. Príbeh mapuje jej cestu z bordelu až na najväčšie koncertné pódiá. V jeho závere sa dozviete, ako sa s mnohými krutosťami nakoniec zmierila. Keďže však ide o filmovú dramatizáciu, treba ho brať s rezervou.
Rola emočne nestálej speváčky pred siedmimi rokmi otvorila herečke Marion Cotillardovej dvere do Hollywoodu. Režisér filmu si ju údajne vybral pre podobnosť jej očí so slávnou šansoniérkou. Dnes herečku môžete vidieť aj vo výbornej dráme Dva dni, jedna noc, kde stvárnila ženu trpiacu depresiami, ktorá sa snaží presvedčiť svojich kolegov, aby sa vzdali platu v jej prospech.
Peter Kubelka: Jazyk jedla
TIP/ Kino Mladosť, 20.00
Podstata filmu. Čo to je? Odpoveď na túto otázku hľadal počas svojej experimentálnej tvorivej kariéry rakúsky filmár Peter Kubelka. Vo svojich filmoch nepracoval s hercami ani slovami, často mu stačilo len striedanie svetla a tmy či ruchov a ticha, určujúca bola pre neho najmä práca s klasickým filmovým pásmom.
Jeho trojdňový program v Bratislave dnes večer zakončí nevšedná prednáška, ktorá ponúkne úplne nové pohľady na niečo, čo sa v kontexte každodenného života až pričasto stáva robotickým aktom a rutinou: varenie. Pre mnohých je to len činnosť, ktorú si odtrpia, aby následne utíšili svoj hlad. Sám Kubelka však akt prípravy jedla považuje za matku všetkých umení.
Známa tvár viedenskej avantgardy už stihla predstaviť biografický dokument s názvom Fragmenty Kubelku a najslávnejšie filmy z osobného archívu, medzi nimi aj abstraktný film Arnulf Rainer, ktorý je považovaný za najslávnejšie dielo avantgardnej kinematografie.
Jaromír Nohavica
KONCERT / Veľký evanjelický kostol, Bratislava 19.00
Roky pred vydaním prvého albumu Jaromíra Nohavicu (1953) Darmoděj (1988) kolovali jeho pesničky v prepisoch a ilegálnych magnetofónových nahrávkach. Ostravský hudobný samouk okrem svojho nesporného talentu čerpal z tradície českej poézie a pesničkárstva, no aj zo zahraničných vzorov – Vladimíra Vysockého a Bulata Okudžavu. V deväťdesiatych rokoch už naplno rozbehol svoje štúdiové a koncertné projekty, ktoré z neho spravili stálicu na hudobnom nebi. Populárnym je nielen v Česku a na Slovensku, ale aj v Poľsku ho doslova zbožňujú. Dnes bude mať koncert vo Veľkom evanjelickom kostole v Bratislave a tento týždeň zahrá v našom hlavnom meste až šesť koncertov.
Autor: mog, pb
