Barbara Harumová Hessová je producentkou filmu Comeback, ktorý mal vlani premiéru na festivale v Karlových Varoch. Do kín sa v apríli dostane jej film o autistických deťoch a zároveň dokončuje prvú slovenskú road movie Stanko. Produkcia nezávislých filmov na Slovensku je vraj drsná realita, ktorá ju už naučila všeličo. Aj prežiť vo väzenskej cele.
Svoj posledný projekt, celovečerný dokument Comeback, ste pripravovali spolu s tímom šesť rokov. Prečo tak dlho?
Film sme začali robiť ešte v škole. Keďže bol o resocializácii väzňov v Ilave, nebolo to také jednoduché, ako vyjsť na ulicu a začať nakrúcať. Niekedy bolo ťažké sa do väzenia vôbec dostať, v priebehu rokov sa viackrát zmenilo jeho vedenie. Museli sme vždy od začiatku vysvetľovať, kto sme, čo chceme. Niektorých väzňov nám premiestnili do iných zariadení a zrazu sme museli čeliť úplne inej realite.
Ako ste sa cítili vo väzení?
Pri prvej návšteve nám spravili exkurziu, mohli sme sa pozrieť, ako vyzerá cela. Myslela som si, že za dverami nájdeme prázdnu miestnosť na ukážku. Smelo sme vošli dnu, a tam zrazu cela plná ľudí. Bolo v nej tak 25 väzňov. Všetci začali vstávať z postelí a zdraviť personál, ako je to zrejme obvyklé. V šoku z prítomnosti takého množstva ľudí vo väzenských košeliach som sa preľakla a začala cúvať von, pričom som narazila na scenáristu, ktorý mal rovnaký pocit. Zrazu sme sa našli na chodbe, ako to rozdýchavame. Pamätám si, že sa mi niektorí väzni prihovárali, a keď som sa pýtala, za čo sedia, jeden z nich povedal, že zmasakroval priateľku, keď bol zdrogovaný.
V štábe aj medzi väzňami ste boli zrejme jediná žena?
V čase, keď sme tam chodievali nakrúcať, v ústave nepracovali v kontakte s väzňami žiadne ženy, okrem zdravotnej sestričky. V tomto ohľade som, samozrejme, vzbudzovala zvedavosť, hoci som sa snažila tváriť neviditeľne.
Ako brali väzni, že ich filmujete?
Na každú našu ďalšiu návštevu sa tešili. Vždy im dali vedieť, že prídeme, a oni mali aspoň rozptýlenie v každodennom rutinnom väzenskom kolobehu. Niektorí sa dokonca chceli zapájať a pomáhali s prenášaním káblov a svetiel, niektorí sa predvádzali, iní nás len mlčky sledovali.
Film Comeback o návrate väzňov za mreže ilavskej väznice uspel na festivale v Karlových Varoch. Vedľa producentky režisér Miro Remo. Foto - Ján Krošlák
Váš ďalší dokument Tak ďaleko, tak blízko, ktorý má mať 2. apríla premiéru, sa zaoberá autistickými deťmi, ktoré žijú tiež v akomsi „väzení“. Alebo je to mýtus?
Pri slove autista každému obvykle naskočí Rain Man. Naším cieľom bolo vyvrátiť túto všeobecnú predstavu. Nie je pravda, že každý autista je geniálny, ani to, že všetci takmer nerozprávajú. Jednou z postáv je chlapec, ktorý je naopak veľmi urečnený a vtipný. Film je mozaika bežného života autistov a ich rodičov, ktorí sa často stretávajú s veľkým nepochopením okolia.