A Touch of California
Nástupište 1 – 12 Topoľčany
Finisáž: Sobota 21. marca 19.00 h
Čo namaľovala Lucia Tallová, Erik Šille, Veronika Šrámatyová či Matej Lacko, keď boli minulé leto na rezidenčnom pobyte v americkom Santa Cruz? Dnes je posledná šancu prísť sa pozrieť na výstavu „amerických“ diel našich špičkových súčasných výtvarníkov inštalovanú v podchode pod Autobusovou stanicou v Topoľčanoch. Na finišáži za účasti autorov premietnu aj dokumentárny filmu Regular Line Topoľčany – Santa Cruz 2014.
Oceňovaná Lucia Tallová vo vystavovaných dielach ostala verná estetike prístavov, doky v San Franciscu a Oaklande však priniesli zmenu v jej zvyčajnej monochromatickej maľbe. Erik Šile vložil americkú kultúru zas do sekvojových lesov Kalifornského národného parku.
Počas večera so svojou performanciou vystúpi aj multimediálna umelkyňa Zuzana Žabková. Súčasťou akcie bude aj Galaktika 2014 Fashion Show Lenky Sršňovej, ktorá sa vo svojej novej kolekcii dala inšpirovať kalifornskými plážami i americkou pop kultúrou. Na improvizovanom móle betónového podchodu budú jej modely prezentovať dievčatá a chlapci z Topoľčian a okolia.
V netradičnom Multimediálnom priestore pre súčasnú kultúru uvedie v premiére svoj spoločný projekt Lux et Paum aj speváčka Katarzia a hudobník Fero Király, ktorých spája snaha tvoriť bez afektu. Ich performancia v tomto „kultúrnom podchode“ je zatiaľ jedinou príležitosťou zažiť ich oboch na jednom pódiu.
Erik Šille: California hope
Vzdialená blízka
Febiofest, Kino Lumiere, Bratislava, Nedeľa 16.00
Fedor Gál nedávno oslávil sedemdesiatku a hľadanie zmyslu života sa v ňom zrejme zintenzívňuje. Festival Febiofest premieta film režiséra Ivana Stehlíka a kameramana Richarda Krivdu, Gál je v ňom „on the road“. Hľadanie zmyslu života nie je tým jediným, čo ho na životnej ceste zamestnáva, súčasne sa pokúša uchopiť a prijať svoju starobu.
S takýmto žánrom už Fedor Gál v kinách bol, v roku 2009 filmovo zaznamenal svoju cestu do Sachsenhausenu, odkiaľ kedysi jeho otec vyšiel na pochod smrti. Gál ho nikdy nevidel, až tam sa s ním – už ako šesťdesiatštyriročný – mysticky stretol. Po tom zážitku povedal: Človek nemusí byť ani hinduista, ani budhista, aby veril, že ľudia nezomierajú. Pretože môj otec žije vo mne, v bratovi, našich deťoch.“
Zabil som svoju matku
KINOTIP Febiofest / Sobota Kino Lumiére Bratislava 20.30
Tematikou náročných rodinných vzťahov začal svoju kariéru nádejný kanadský filmár Xavier Dolan. Mal iba šestnásť rokov, keď do debutu Zabil som svoju matku preniesol autobiografické prvky z vlastného dospievania. Nemusíte sa obávať, názov filmu nie je doslovný, poukazuje len na pocity viny, ktoré mnohí pociťujú pri konfrontovaní rodičov.
Aj hlavný hrdina príbehu v podaní samotného režiséra sa obáva toho, že svojej mame pokazil život. Nielen neustálymi hádkami dvoch energických osobností, ale aj tým, že jej zatajil svoju menšinovú sexuálnu orientáciu. Zavretí v tesnom byte plnom gýčových ozdôb a bez otca rozohrávajú svoje malé vojny – pričom obaja túžia len po tom, aby sa nakoniec dokázali zmieriť. Veď si kedysi tak dobre rozumeli. Podarí sa im to?
O niekoľko rokov neskôr sa Dolan k téme vrátil svojím zatiaľ posledným a zrejme aj najlepším filmom Mami!
Autor: kk, mh
