SME
Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

STV: dvanásť rokov – dvanásť riaditeľov

Na poste ústredného riaditeľa verejnoprávnej Slovenskej televízie sa za posledných 12 rokov vystriedalo 12 riaditeľov. V krajinách, kde má verejnoprávna televízia dostatočnú váhu a dobré meno, je bežné, že jednotlivé obdobia sa spájajú s menami šéfov ...


FOTO SME – ĽUBOŠ PILC

Na poste ústredného riaditeľa verejnoprávnej Slovenskej televízie sa za posledných 12 rokov vystriedalo 12 riaditeľov. V krajinách, kde má verejnoprávna televízia dostatočnú váhu a dobré meno, je bežné, že jednotlivé obdobia sa spájajú s menami šéfov a ich prínosom pre televíziu. Tak sa v Čechách spomína na časy Iva Mathého a s BBC je neodmysliteľne spojené meno Johna Reitha.

V prípade Slovenskej televízie však po riaditeľoch ostávajú len charakteristiky typu „to je ten, čo nám dal vymeniť kľučky“ alebo „cestovateľ z Číny v tričku s nápisom wanted“. S menami riaditeľov STV sa nespájali ani programové dominanty, ani významné počiny, ktoré by ostali v pamäti divákov či samotných zamestnancov. Iba ak neslávna vernosť politickým garnitúram, čo najviditeľnejšie predviedol Igor Kubiš.

Keď na post ústredného riaditeľa verejnoprávnej televízie pred štyrmi rokmi nastupoval Milan Materák, vyzeralo to, že divákom i zamestnancom ponúkne zmenu k lepšiemu. Nestalo sa. Po hádkach o koncepciu, nekončiacich organizačných zmenách a personálnych výmenách, obmedzovaní pôvodnej tvorby, neujasnených externých zmluvách, prišiel rad aj na exotickú služobnú cestu do Číny. Osudným sa však Materákovi stalo odstupné - pri mizérii, v ktorej sa STV nachádza, odsúhlasil pre svojich zamestnancov odstupné siahajúce až do výšky 10 mesačných platov.

Verejnoprávna televízia vo vyspelých európskych štátoch dáva priestor nielen menšinovým žánrom, ale je hlavne garantom vkusu a kultúrnych hodnôt. Na Slovensku je však stav v tomto smere katastrofálny.

Po novembri ‘89

Slovenská televízia začala pod týmto názvom fungovať v apríli 1990. Od tohto roku v rámci Československej televízie fungoval celoštátny federálny kanál a dva národné.

Zákon o Slovenskej televízii bol prijatý v roku 1991 a po rozdelení Československa sa STV stala monopolným vysielateľom na Slovensku. Až do roku 1996, keď nastúpila súkromná Markíza, nemala žiadneho vážneho konkurenta. K dispozícii mala dva kompletné vysielacie okruhy s celoštátnym pokrytím. Nemala problém ani so sledovanosťou, ani s podielom na trhu, ani s využitím svojich reklamných časov. V priebehu jediného roka 1992 stúpli čisté výnosy z reklamy vyše trojnásobne - zo 69 miliónov v roku 1991 sa zvýšil na takmer 235 miliónov korún.

Práve obdobie rokov 1993 - 1996 poskytovalo Slovenskej televízii ideálny priestor na vytvorenie novej identity a potrebného kreditu vo verejnosti. Šanca, ktorá trvala takmer štyri roky, však zostala nevyužitá.

Obľúbený bod nula

STV však na novú situáciu, ktorá nastala po rozdelení Československa, pripravená nebola. V roku 1993 boli síce urobené základné organizačné zmeny a bola vytvorená Hlavná redakcia vzdelávacích programov, ale už v druhej polovici roka sa začali prejavovať prvé príznaky organizačnej improvizácie, ktorá trvá dodnes.

Za prvé štyri roky nepredložil ani jeden z riaditeľov televízie ucelenú predstavu o jej fungovaní aspoň v období 2-3 rokov.

Skoro každý riaditeľ začínal pri nástupe z bodu blízkeho nule. A skoro každý z postu odišiel skôr, ako stihol niečo dokončiť. Boli to obdobia nekonečných organizačných zmien, sprevádzaných množstvom kompromisov a provizórií, rušením a potom znovuzriaďovaním útvarov pod inými názvami, presunmi kompetencií a zodpovednosti, personálnymi výmenami, ale aj nekonečným sťahovaním.

Len v roku 1994 sa v Slovenskej televízii uskutočnilo 35 organizačných zmien a delimitácií na úrovni odborov. Vystriedali sa nielen traja riaditelia, ale aj tri kompletné Rady STV.

Kvalita ponúkaných programov však stále upadala. Pôvodná tvorba stagnovala, televízia nevyužila nové námety, ktoré sa jej po novembri núkali. Stagnácia pôvodnej tvorby sa prejavila aj tým, že diváci sa dožadovali obnovenia typických pondelkových televíznych inscenácií. Ostalo len pri volaní.

V atmosfére neistoty sa dalo ťažko stavať náročnejšie ciele, viesť redaktorov a dramaturgov k špičkovým výkonom. Prestalo sa s hodnotením v programových jednotkách a vyhodnocovaním na úrovni programu. Kvalita klesala. V televízii sa šírila tendencia ochrániť si len svoje postavenie a platilo heslo: „šéfovia sa menia, my ostávame“.

Verejnoprávnu televíziu neobišli ani zmeny na politickej scéne. Ale najväčší záujem politici prejavovali len pri nominovaní nového riaditeľa a pri výkazoch o zastúpení politických strán v spravodajstve.

Šok: nástup Markízy

Keď v auguste 1996 začala na Slovensku vysielať prvá profesionálne vedená komerčná televízia Markíza, vedenie STV tomu nevenovalo dostatočnú pozornosť a verejnoprávna televízia začala o svojich divákov rýchlo prichádzať.

Zarážajúci je spôsob, akým televízia s dlhou tradíciou, bohatými archívmi a so solídnym programovým i technickým know-how padla na kolená. Markíza, ktorá na začiatku pokrývala len 55 - 60 % územia, si v priebehu 4 mesiacov získala podstatne vyšší podiel na diváckom trhu ako STV s jej dvoma celoplošnými kanálmi.

STV nadobudla v očiach verejnosti podobu ťažkopádnej, anachronickej, neefektívnej, politickými vplyvmi zmietanej služby.

Markíza si naopak vytvárala imidž modernej, demokratickej, ekonomicky i politicky nezávislej inštitúcie. Stratégia Markízy opakovala osvedčený komerčný model: prvoradým cieľom bolo presadiť sa v hlavných vysielacích časoch, ktoré sú z hľadiska reklamných výnosov kľúčové.

STV mala ešte pri nástupe Markízy niekoľko konkurencieschopných programov (napríklad víkendové bloky vysielania pre deti, kde Kuko dosahoval aj vyše 10 % sledovanosť). Populárny bol Markovič a po jeho exkomunikácii v roku 1997 ešte Čo dokáže ulica, Repete, Hra o Niké atď. Programová skladba však nerešpektovala pravidlo tzv. prelievania divákov, keď si jednotlivé relácie ako štafetu odovzdávajú svojich divákov podľa cieľových skupín a času. V praxi neraz stáli proti sebe dve obsahovo i žánrovo úplne podobné relácie na prvom a druhom programe STV.

Čím mohla konkurovať

STV by v konkurencii komerčnej ponuky založenej na amerických filmoch, seriáloch a sitcomoch, mohla v hlavnom vysielacom čase úspešne obstáť iba programom, postavenom na dvoch pilieroch - silnom hlavnom spravodajstve a dramatickom príbehu, podľa možnosti domácom.

Spravodajstvo však týmto pilierom nebolo. Málo dynamické, so zastaraným prejavom i vizuálom, s nedostatočnou informačnou hodnotou sa postupne nechalo zatiahnuť do politických manévrov.

Proti osvedčeným komerčným titulom a formátom neponúkla STV divákom dostatočne príťažlivú a hodnotnú alternatívu.

Ak v auguste 1996 mala STV (prvý a druhý program) na trhu podiel takmer 70 percent, v januári 1997 už mala Markíza 41,5 percentný podiel, STV 1 zostalo 22 percent a STV 2 iba 7,6 percenta.

V tom čase sa začali objavovať názory, že verejná televízia, ktorá stráca divákov, stráca aj svoje legitímne právo na verejné zdroje.

Viac v rubrike STV
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  7. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  7. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  8. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  9. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 32 103
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 30 285
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 187
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 200
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 568
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 538
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 528
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 726
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 421
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 846
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračné foto.

Sedem tipov, ako viesť debatu s tými, čo neveria.

18. jan
Vicepremiér a minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).

Slávik vraj zdržiaval proces výstavby.

3 h
Čaká nás ďalšie kolo testovania.

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 231-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 3 801 obetí. Na Slovensku prebieha plošné testovanie.

7 h
Ilustračné foto.

Rúško v mnohých prípadoch stačí.

19. jan