SME
Sobota, 23. október, 2021 | Meniny má AlojziaKrížovkyKrížovky
ARCHÍVNY ROZHOVOR

Pišťankov posledný rozhovor v SME: Už nie som schopný tak prežívať písanie

Spolu s novým slovenským filmom Rukojemník prišla aj kniha. Napísal ju spoluautor scenára Peter Pišťanek. V nedeľu spáchal samovraždu.

Debutoval v roku 1991 románom Rivers of Babylon, neskôr vyšli dve pokračovania. Spisovateľ Peter Pišťanek.Debutoval v roku 1991 románom Rivers of Babylon, neskôr vyšli dve pokračovania. Spisovateľ Peter Pišťanek. (Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)

Toto je posledný rozhovor spisovateľa Petra Pišťánka v SME z januára tohto roku. V nedeľu spáchal samovraždu.

Prečítajte si tiež:Spisovateľ Peter Pišťanek spáchal samovražduČítajte 

Kým sa v kinách rozbiehal nový slovenský film Rukojemník, na pultoch už ležala rovnomenná kniha. Napísal ju spoluautor scenára Peter Pišťanek. Prvý raz od čias napísania kultovej trilógie Rivers of Babylon, ktorá krátko po prevrate v roku 1989 výstižne a úderne zachytila obraz moci v dekomkratickej spoločnosti, sa opäť odhodlal na román.

S režisérom Jurajom Nvotom spolupracujete už dlhšie. Pôsobíte ako celkom odlišné typy. Čo vás spája?

Skryť Vypnúť reklamu

Myslím, že nie sme ani takí odlišní, hoci neviem povedať ani to, v čom sme si podobní. Možno nás spája podobný spôsob humoru, takého náhodného, ktorý vyplynie zo života, z reálnych situácií. Prišiel som s ním do kontaktu vlastne iba na pľaci, hlavne ako protagonista. Hrám vo filme mäsiara. Nalepili mi aj fúzy. Fúzy sa mi nepáčia, a tak by som si ani za nič nenechal narásť vlastné, ale teraz som to trpko oľutoval, lebo tie umelé príšerne svrbeli a šteklili. Neustále som sa škrabal, bol som celý červený a pán maskér Juraj Steiner mi to stále musel dorábať. Ku koncu som stratil nervy a nechal som sa zarásť. V deň nakrúcania som sa oholil, nechal som si fúziky a na pľac som prišiel s rukou na tvári, lebo som sa príšerne hanbil. Nemám nič proti fúzatým, ale neviem sa s týmto huncútstvom stotožniť.

Skryť Vypnúť reklamu

Od čias Rivers of Babylon ste román nenapísali. Ako to, že dozrel čas?

Mal som vzhľadom na vydavateľa pocit povinnosti, že to musím napísať. Asi chcete, aby som odpovedal niečo v zmysle, že je v tom nejaké nutkanie, môj autorský exhibicionizmus. Ale ten sa zo mňa dáko vytratil. Kedysi to bolo iné dobrodružstvo písať knihy, bola to taká sebareflexia vyvrátená smerom von, to bol ten hybný moment. Momentálne nemám takéto motívy.

x7_res_res.jpg

Kde sa podeli?

Z človeka to nejako život dostane. Psychoterapie a podobne. Aj tentoraz to bolo dobrodružstvo, ale už nie som schopný tak autenticky prežívať, že píšem knihu a byť z toho adrenalínovo napružený. Musím sa do toho nútiť a bojovať s lenivosťou. Kedysi som vôbec nemusel, pretože to išlo samo, predvádzal som sa aj v publicistike, okamžite som reagoval na každú otázku. Bol som deklaratívny a deklamatívny. No proste histrión. A to sa nejako skončilo spolu s exhibicionizmom. Teda, skončilo... neskončilo, len sa to zakuklilo do takej latentnej podoby a už sa k tomu nemôžem vrátiť, lebo som už kdesi úplne inde.

Skryť Vypnúť reklamu

V novej knihe rozprávate príbeh chlapca, ktorý sa stal rukojemníkom režimu, keď sa jeho rodičia rozhodli zostať za hranicami. Do akej miery ste videli v príbehu seba a svojich starých rodičov?

Starých rodičov mám pred očami stále. Znamenali pre mňa všetko. Hlavne môj dedo, bol to muž môjho života. On do mňa vložil fantáziu, istotu, že o všetkom sa dá rozprávať, že všeličo sa dá vymyslieť. Dodnes nedokážem pochopiť, kde sa v tom človeku nabrala ochota a vôľa venovať mi toľko svojho času. Rozprával mi rozprávky a robil to zvláštnym spôsobom. Bol v nich veľmi flexibilný, lebo reagoval na situácie, ktoré sa odohrávali v reálnom živote. Napríklad kozmické lety. Alebo preteky formuly 1, ktoré vtedy boli pre mňa ako dieťa veľmi atraktívne. Alebo doktor Barnard, ktorý v tom čase ako prvý transplantoval srdce. Vždy som prosil deda, aby mi rozprával rozprávku, ktorá by reflektovala takéto udalosti. A on bol schopný si ju na počkanie vymyslieť. Práve vtedy som podvedome zacítil, že to sa dá. A neskôr som sa sám odviazal.

Skryť Vypnúť reklamu

Tiež fantazírujete na reálne témy. Čo je vám bližšie, analýza veľkých dejín alebo život obyčajného človeka?

Lepšie sa cítim v drobných dejinách pospolitého ľudu, v koži človeka, ktorý si kúpi slaninu, cibuľu a pivo a vie sa z toho tešiť. Všetko sa deje na pozadí historických pohnutí, ale zaoberám sa tým cez mikrosvet malých buržujov, lebo v ňom sa dôverne pohybujem. Keď v knihe Rukojemník prídu Rusi v roku 1968 do Československa, prvé, čo babička urobí, je, že ide nakúpiť. Vráti sa strašne nervózna, že ju nejaký Rus dakam nechcel pustiť a pýtal sa, kudá ty bábuška. A ona mu vraví, aká som ti ja bábuška a komu vy tykáte? S vami som husi nepásla. Keď to dedo počuje, tak sa mu vlasy ježia, lebo si uvedomuje, že tu v tej chvíli už ani nemusela byť. Ona roztrasenými rukami vykladá nákup a hovorí, chlieb mali len predvčerajší, lebo nový nedoviezli, ešte párky, nakladané uhorky a dedo nervózne zahlási, však nám to nemusíš hovoriť, však to vidíme! Tak som sa snažil vystihnúť dôležitú dejinnú situáciu, napäté nervy. Bez pátosu, ten neznášam. To sebadojímanie sa, ktoré je nám vlastné.

Skryť Vypnúť reklamu

Kedy vás začalo trápiť, v akej krajine žijete?

V detstve ma nič netrápilo, to boli moje najšťastnejšie roky. Asi v pätnástich som si uvedomil, aké má mladý človek u nás mizerné vyžitie, najlepšie to bolo vidno na mojej záľube – bigbíte. Prístup k muzike zo Západu bol komplikovaný, nikdy v živote som nevidel koncertovať mojich obľúbencov Deep Purple, a keď sem potom prišli ako rozsušení sedemdesiatroční dedkovia, už mi to bolo jedno. Už som to nepotreboval. Chcel som ich zažiť v tom roku 1973, podobne ako Yes či Genesis. Keď som bol dieťa, necítil som, o čo všetko nás komunisti okrádajú, ale veľkú časť mladosti mi de facto ukradli, a to som už cítil.

Dá sa to odpustiť?

Samozrejme, môžem uvažovať aj tak, že keby sa to vyvíjalo inak, nebol by som sa vyvinul do tejto perfektnej podoby (smiech). Na druhej strane, keďže možností vtedy nebolo veľa, vedeli sme si ich aj vážiť. Keď som čítal knihu, čítal ju celý náš okruh a potom sme o nej dlho diskutovali, alebo sa k nám dostala nejaká nová platňa Genesis, tak sme si ju púšťali celé týždne. Alebo Pevnina detstva od Deža Ursinyho, vtedy v osemnástich sme boli výnimočne citliví práve na éterické veci, ktoré sa v tých pesničkách odohrávali. Nie prvoplánovo, ako to mal Olympic, ale poeticky, zaoblene, ako to vie len textár Ivan Štrpka. Rozoberali sme každý tón, verš a v tom veku nám to umožnila aj obrovská schopnosť sústredenia. Takú už dnes nedosiahnem.

Skryť Vypnúť reklamu

Mimochodom, aj Ivan Štrpka má svoju prózu Rukojemník, neprekáža vám to?

Viem o tom, moja kniha sa mala pôvodne volať Lokomotívy v daždi, ale film sa volá Rukojemník a nechcel som, aby v tom bol chaos. Hádam to neprekáža.

a2_res_res.jpg

Váš kultový román Rivers of Babylon sa dočkal dvoch pokračovaní. Hrozí to aj Petrovi Achbergerovi?

Zápasil som s pokušením, že v jeho príbehoch chcem pokračovať, že ho nabudúce predstavím ako dospelého človeka. Stále sa s tou myšlienkou pohrávam, ale myslím, že som na dobrej ceste prestať vytvárať prepracované univerzá, ako to bolo v prípade Rivers of Babylon. K tomu sa navyše ešte viazali ďalšie periférne texty, napríklad Jednej dlhočiznej zimy a Muzika s Debutantom, ktoré boli spojené postavou Ulmera.

Skrýva sa niekto z minulých príbehov aj v románe Rukojemník?

Skryť Vypnúť reklamu

Priznám sa, že sa v ňom spočiatku vyskytovala postavička Alfréda Mešťánka alias Fredyho Špáršvajna z Rivers of Babylon. Ako dieťaťa. Dosť dlho som ju tam mal a nebol som si istý, do akej miery môže súvisieť s novým príbehom. Len ako žmurknutie na dávnych čitateľov. Napokon mi moja priateľka, ktorá texty priebežne čítala a s ktorou som sa často radil, povedala, že by Fredy mal ísť von. Nech sa s ním už konečne rozlúčim, nech ho pustím. A to bolo to najťažšie. Bola to totiž veľká zmena, navždy zatvoriť priečinok Rivers a otvoriť celkom nový.

A podarila sa?

Tú postavičku som napokon vyhodil.

Nestačilo ju len premenovať?

Nie, nestačilo. Musela ísť preč, bola príliš príznaková.

Ako ste sa s tým zmierili?

Jedna vec je tento fakt racionálne vysvetliť a druhá prijať to aj vnútorne. Urobil som to, lebo to považujem za správne. Nedávno mi ktosi napísal, že sa ešte nevzdal nádeje, že raz bude čítať Rivers štvorku. Odkazujem mu, nech sa teda vzdá.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako sa technologické spoločnosti starajú o bezpečnosť platieb
  2. Ako na rodinný rozpočet v troch jednoduchých krokoch
  3. Darujte úsmev dvakrát pre šťastie mnohých rodín
  4. Oprášte cestovateľské plány, jeseň sa nesie v znamení poznávania
  5. Kaufland otvára prvú predajňu s fotovoltaickým systémom
  6. Vyberte sa s nami za strašidlami. Žiadny strach, bude to zábava
  7. Ako je na tom naša ekonomika? Začína sa konferencia #akonato
  8. Ako zamestnať cudzinca: Čo musíte vedieť a na čo si dať pozor
  9. Tiguan eHybrid: bežné problémy plug-in hybridov sa ho netýkajú
  10. Prichádzame o pamiatky? Obnoviť všetky by trvalo 180 rokov
  1. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  2. Zánovné vozidlá na slovenskom trhu za rok zdraželi až o 15 %
  3. Oprášte cestovateľské plány, jeseň sa nesie v znamení poznávania
  4. Darujte úsmev dvakrát pre šťastie mnohých rodín
  5. Ocenenie získali Innovatrics, Kellys Bicycles a Bivio
  6. Ako získať nabíjaciu kartu k novému elektromobilu?
  7. Ako sa technologické spoločnosti starajú o bezpečnosť platieb
  8. Vyberte sa s nami za strašidlami. Žiadny strach, bude to zábava
  9. Kaufland otvára prvú predajňu s fotovoltaickým systémom
  10. 5. ročník Trhu kože bude po prvý raz aj v Košiciach
  1. Ako budú tento rok vyzerať vianočné dôchodky a kedy ich vyplatia 14 850
  2. Kaufland otvára prvú predajňu s fotovoltaickým systémom 6 760
  3. Stravovacie zlozvyky Slovákov. Odborníci radia čomu sa vyvarovať 6 646
  4. Ako je na tom naša ekonomika? Začína sa konferencia #akonato 6 176
  5. Prichádzame o pamiatky? Obnoviť všetky by trvalo 180 rokov 3 506
  6. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie 3 460
  7. Ako na rodinný rozpočet v troch jednoduchých krokoch 3 421
  8. Martinus vykupuje čítané knihy, spustil službu Knihovrátok 2 771
  9. Oprášte cestovateľské plány, jeseň sa nesie v znamení poznávania 2 741
  10. Pracoviská zmenila pandémia. Búšiť do klávesnice môžete aj doma 2 369
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračné foto.

Na Slovensku chýbajú programy pre páchateľov násilia.


19. okt
Dula Gabriela Janovičová.

Rozhovor s dulou Gabrielou Janovičovou.


15. okt
Martin Fehérváry sa teší zo svojho prvého gólu v NHL.

Na twitteri mu blahoželal aj Peter Bondra.


3 h
Miroslav Kocúr.

Čo tak minúť trochu energie naháňanie klerikov, ktorí zneužívali deti?


21. okt

Neprehliadnite tiež

Cenzorka, film Petra Kerekesa mal premiéru v Benátkach.

Cenzorku ocenili aj na prestížnom festivale v Benátkach.


TASR 3 h
Kameramanka Halyna Hutchinsová, ktorá prišla pri natáčaní filmu Rust o život.

Viacerí členovia štábu dali len niekoľko hodín pred incidentom výpoveď pre zlé pracovné podmienky.


TASR 11 h
Alec Baldwin.

Vtedy nešťastne zahynul Brandon Lee.


11 h
Herec Alec Baldwin telefonuje po tom, ako ho vypočuli v úrade šerifa okresu Santa Fe.

Vyšetrovatelia zaistili zbraň, z ktorej Baldwin strieľal, aj ďalšie zbrane a muníciu, ktoré pri natáčaní používali.


TASR 18 h

Blogy SME

  1. Anton Kaiser: Život a dielo Františka Hermana
  2. Monika Nagyova: Luník IX. Myslela som si, že som naň pripravená, ale nebola som.
  3. Marek Kendera: Príbeh Alvina Straighta, David Lynch
  4. Samuel Ivančák: Bezodný archív RTVS a jeho poklady: Marián Varga
  5. Viera Polakovičová: Hviezda kontratenorového neba Jakub Józef Orliński po prvýkrát v Bratislave
  6. Viera Polakovičová: Fascinujúca Messa da Requiem Giuseppe Verdiho v Redute
  7. Zuzana Pavlisová: Putovanie dejinami Spiša
  8. Roman Kebísek: Avantgardista Malevič a suprematické porcelánové súpravy z 20. rokov 20. storočia
  1. Robert Fico: Pán Kovačič z Markízy, ďakujem, vyhral som vďaka Vám 50 Eur! 32 483
  2. Matúš Lazúr: Neočkovaní dôchodcovia si vianočné príspevky nezaslúžia 15 119
  3. Věra Tepličková: Nepoškvrnené očkovanie - ďalší zázrak alebo zvrátenosť vlády neboráka Hegera? 10 448
  4. Jiří Ščobák: Paní Záborská, jste zbabělec! Dovedete cílit jen na nejsnadnější cíl - ženy 8 246
  5. Martina Hilbertová: Zomrela Gruberová, ktorú sme za komunizmu nemohli počúvať 5 677
  6. Stanislav Martinčko: Veno pre drahú nevestu z úradu práce v Pezinku?? 4 701
  7. Július Kovács: Kaliňák a Počiatek ma chcú dostať do basy pomocou justičnej a policajnej mafie, dodnes ju riadi Fico, lebo som upozornil na ich zlodejstvá. 4 551
  8. Tereza Krajčová: Anglický denník: 16. S panickou poruchou v zahraničí alebo na maličkostiach záleží 4 393
  1. Matúš Sarvaš: Krádeže, vlámanie a drogy u mladistvého. Verdikt súdu? Napomenutie a dohľad (Prípad prokurátora)
  2. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 2: Flow, alebo ako pri práci stratiť pojem o čase
  3. Milota Sidorová: Ženy doplácajú na nedostupnosť bývania najviac. Takto to vyriešili vo Viedni
  4. Karolína Farská: Česká predvolebná kampaň vrcholí. Nastavuje trend aj pre tú budúcu na Slovensku
  5. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  6. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  7. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  8. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal
Skryť Zatvoriť reklamu