Na pesničkárskej scéne sa objavil vzácny zjav, je ním Archívny chlapec. Album Zvery by folkoví fanúšikovia mohli považova ť za polodrahokam.
Richard Vávra z Kútov je pozoruhodný muzikantský solitér. Bol pri zakladaní skupín Mona Lisa Overdrive aj Blue Scout Moody Seed. Keď ich činnosť utíchala, začal pracovať na slovenských textoch s jednoduchými gitarovými melódiami.
Až z toho vykvitol debutový akustický album, v ktorom sa prevteľuje, aj s pomocou svojich hudobných priateľov, do jednočlenného sólového projektu Archívny chlapec: Zvery. Pred pár dňami bol kandidátom na cenu Objav rokaRadio Head Awards.
Takmer ako neorealistické filmy
Pri pozornom počúvaní tuctu nadčasových piesní z albumu (vydal ho Slnko Records) je jasné, že autor píše to, čo žije, a to o sebe mnoho pesničkárov naozaj nemôže povedať. Pretože častejšie žijú cudzie životy. Ak by sme parafrázovali myšlienku Thomasa Manna o Nietzschem, dalo by sa povedať: Archívny chlapec je dôkazom, že pesničkár nie je studená abstrakcia, ale osobné prežívanie.
Teda pozor. Práve sa formuje jedna z najosobitejších postáv slovenskej pesničkárskej scény, taká tu nebola od čias združenia Slnovrat na prelome 70. a 80. rokov. Pamätníkovi vari najviac pripomenie vtedajšiu tvorbu Ivana Hoffmana – či už uchopením melodiky, výrazom, alebo robustnými epickými textami, mapujúcimi smútok, lásku, pošramotené vzťahy, samotu a osamelosť. To všetko sú odveké témy s hlbším prežívaním.
Táto dôstojná mozaika ušľachtilo surových piesní určite nie je žiaden instantný produkt ani rozsiahle a únavné folkové kázanie, mentorovanie, prípadne hysterické pokusy o nápravu sveta či záchranu vesmíru. Skôr ide o hĺbavo zadumané básnenie, ktoré pripomína neorealistické filmy, projekt Dušana Hanáka Ja milujem, ty miluješ alebo Attenboroughov Súkromný život rastlín.
Nekompromisne po vlastnej ceste
V piesniach Archívneho chlapca nájdeme aj intímne surrealistické obrazy, normálny život a len strohé filozofovanie, ktoré zrozumiteľne zúročuje vnútorné skúsenosti.
Tento hudobník je tvrdohlavý, pokúša sa ísť nekompromisne vlastnou cestou. Jeho nápaditá a pôvodná tvorba určite zaujme fanúšikov skutočnej poézie a je dobrým argumentom pre tých, čo tvrdia, že folkové texty patria medzi naozajstnú literatúru. Vďaka výrazu a nasadeniu pôsobí kolekcia piesní minimálne ako polodrahokam a patrí do zbierky náročného folkového poslucháča.
Album Zvery má kvalitnú produkciu Erika „Lososa“ Horáka a diskrétne hudobné podfarbovanie akordov akustickej gitary svedčí violončelistke Bronke Schragge aj elektronickému melodikovi Rolandovi Kánikovi.
Výlučnosť projektu podčiarkuje aj výtvarne neobvyklá kompozícia obalu a bookletu, ktoré vykladačom a lúštiteľom symbolov prinášajú rozmarnú zábavu.
