Vlado Wittgruber (vľavo) a Martin Klimo. Tono Popovič radšej hovorí hudbou.
FOTO - AUTOPORTRÉT
v bratislavskom Filmovom klube ic.
Prvé náznaky budúcej kapely sa objavili v čase, keď dirigent TONO POPOVIČ (trúbka, klávesy) priniesol z Maroka suvenír - bubienky a na čas ich odložil u VLADA WITTGRUBERA (Yamaha DJX, bicie). Na partiu bubnujúcu celé noci v lese sa nabaľovali ďalšie nástroje (Martin Klimo, Sáva Popovič, Mišo Gečovský), dídžej (Koki) a MC (Artex). Z komunikácie na úrovni energie, ktorá vzniká tam, kde sa stretnú dobre naladení a zladení ľudia, vznikla kapela Sax & Jay - saxofón a dídžej. Hovoria, že hrajú acidofilný džez, zmes elektronickej hudby a živých nástrojov.
Vraj ste začínali na rohu pred výkladom Max Mara?
TONO: „V meste sme stretli kapelu Love 4 Money a v nej Maťka Klimu, ktorý u nás hrá na saxofón. Oni chceli hrať na ulici a my tiež, tak sme začali tam.“
VLADO: „Chceli sme si to vyskúšať, hrať pred náročným publikom, ktoré vôbec nie je nastavené na počúvanie hudby, skôr sa niekam ponáhľa. Tešili sme sa, ak sa ľudia zastavili. Potom sme mali aj nejaké pozvania na koncerty.“
Všetci ste už skúsení hudobníci, je to výhoda?
TONO: „S hudbou dobre komunikujeme už dlhé roky. Nemusíme cvičiť donekonečna. Časť repertoáru je ten, na ktorý sme už prišli a počas koncertu vždy ešte na niečo prídeme. Hráme niečo, čo vieme, a zároveň môžeme slobodne improvizovať.“
Čo je podstatné v tomto zoskupení?
TONO: „Minule sa mi stalo, že som mal pocit, že hrám dvadsať minút a v skutočnosti sme hrali tri a pol hodiny, neveril som vlastným očiam. Vždy tam zastane čas, najlepšie koncerty sú skúšky. Pre hudbu je ideálne, ak ju robia kamaráti, ktorí sa do nej nenútia. A veľmi podstatné bolo to, keď som do kapely získal brata Sávu. Sáva sleduje súčasný vývoj, vie, čo sa deje. Vyštudoval na konzervatóriu trombón a na basu odmietal hrať, lebo je perfekcionista a neustále sa porovnáva s inými.“
Dá sa o vás povedať, že ste kapela?
TONO: „Dodnes to neriešime, nevieme, aké má Sax & Jay ambície. Cieľom je zažiť niečo príjemné a zábavné.“
V akom štýle?
VLADO: „Hráme tanečnú hudbu dvadsiateho prvého storočia. Máme radi džez, soul, funky, etno a moderné rytmy, je to ich fúzia. S nikým sa neporovnávame a chodíme sa zabávať na nezávislú produkciu, ktorú hrajú dídžeji.“
Chcete svoju hudbu aj vydať na albume?
VLADO: „Časom chceme vydávať treky na vinyloch, aby nás mohli hrať dídžeji.“
Špekulujete už nad spojením kapely s orchestrom?
TONO: „Je to len otázka času a prostriedkov. Ľudia si myslia, že kultúra je len zábavka, že nie je hmatateľná a nemá ekonomické ukazovatele. Lenže keby sa tu bez problémov dalo hrať - čím viac, tým lepšie by tu bolo.“
Aj za to niečo okrem radosti očakávate?
VLADO: „Je pre nás dôležité, aby naša hudba v ľuďoch vyvolávala príjemné pocity. Čím viac sa tomu venujeme, tým akoby situácie, možnosti posúvať sa dopredu, prichádzali za nami samy. Je nás osem a na každého sa viaže mikrosvet, takže každý koncert prinesie ďalšie koncerty.“
Je táto cesta alternatívou k zaužívaným praktikám v šoubiznise?
TONO: „Vôbec neriešime vzťah k iným existujúcim kapelám. Je veľa spôsobov ako sa venovať hudbe, nech si každý nájde vlastný.“
VLADO: „Dôležité je, aby sa nám páčilo to, čo sa potom páči ľuďom. A nie naopak, špekulovať, čo sa im páči a potom sa s tým stotožniť.“
