Prvé predstavenie Slovenského národného divadla sa konalo 1. marca 1920. Jeho histórii je venovaná výstava Divadelného ústavu O päť minút sto, ktorá bude do konca sezóny vo foyeri novej budovy SND. Naše Národné vzniklo v porovnaní s inými kultúrami päť minút po dvanástej. Ako však zdôraznili jeden z kurátorov výstavy Martin Timko, zdanlivú nepriazeň osudu, vystriedala vášeň divadelníkov z Východočeského divadla, bez pomoci ktorých by sme na národné čakali ďalšie roky. V roku 1920 žila totiž v Bratislave len hŕstka slovenskej verejnosti, ktorá by si ho nárokovala. SND spočiatku hralo len raz za týždeň niekoľko mesiacov v roku. Maďarské a nemecké súbory mal oveľa početnejšie publikum a podporovala ich silnejšia tlač. Divadlo nebolo taká inštitúciu, ako ju dnes vnímame. „O úrovni produkcií si nemôžeme robiť ilúzie,“ opisuje Timko. Pri predstaveniach zájazdovej často činohry s názvom Marška bolo v hľadisku často len niekoľko verných, ostatní zostali v kasíne. Hoci v súboroch postupne pribúdalo aj slovenských hercov a spevákov, k úplnej slovakizácii došlo až v zložitých vojnových časoch.
Činoherný súbor s riaditeľom Václavom Jiřikovským v sezóne 1928/1929.
Členovia činoherného súboru na výlete pri Kremnici v roku 1927.
Scénický návrh režiséra Josefa Hurta k inscenácii opery Richarda Wagnera Tannhäuser z roku 1922.
Sólisti opery v sezóne 1927/1928.
Zájazd opery SND s inscenáciou Bedřicha Smetanu Predaná nevesta do Košíc (Čermeľské údolie), 1922.
(Dobřena Šimáňová, Roman Hübner)
Zájazd súboru opery do Španielska1924, Barcelona a Madrid; španielske noviny informujú o zahraničných umelcoch, uverejnené v časopise Rosaldo, marec 1924.
Prvá premiéra slovenskej opery v Slovenskom národnom divadle - Ján Levoslav Bella: Kováč Wieland, 1926, réžia Václav Jiřikovský.
Ema Destinnová hosťovala v roku 1923 v inscenácii operyGiacoma Pucciniho Madame Butterfly v úlohe Cho-Cho-San.
Scénický návrh Jána Ladvenicu k inscenácii opery Sergeja Prokofieva Láska k trom pomarančom z roku 1931.
Karel Čapek: Biela nemoc, 1937, réžia Viktor Šulc (Antonín Tihelka)
William Shakespeare: Večer trojkráľový, 1936, réžia Janko Borodáč (Hana Meličková, Oľga O. Országhová)
Giuseppe Verdi: Trubadúr, 1942, réžia Bohuš Vilím
(Franjo Hvastija, Boris Jevtušenko, Janko Blaho, Zita Frešová, Delfína Stanislavová)
Scénický návrh Jozefa Vecsei k inscenácii hry Ivana Stodolu Mravci a svrčkovia z roku 1943.
Gejza Dusík: Osudný valčík, 1943 (František Krištof-Veselý, Gizela Veclová)
Molière: Meštiak šľachticom, 1960, réžia Karol L. Zachar (Martin Gregor, Hana Meličková, Zdena Gruberová)
Carlo Goldoni: Vejár, 1961, réžia Karol L. Zachar (Zdena Gruberová, Andrej Bagar, František Zvarík, Oľga Sýkorová, Viera Topinková, Anton Mrvečka, Karol Machata)
Július Barč-Ivan: Dvaja, 1984, réžia Vladimír Strnisko (Ctibor Filčík, Martin Huba)
Jiří Hubač: Stará dobrá kapela, 1984, réžia Pavol Haspra (Eva Krížiková, Ladislav Chudík, Július Pántik, Gustáv Valach)
Igor Stravinskij: Svätenie jari, 1983, choreografia a réžia Karol Tóth (Libor Vaculík, Alena Macháčová)
Charles Gounod: Faust a Margaréta, 1989, réžia Jozef Bednárik a. h. (Ján Galla)
Bedřich Jeřábek, prvý riaditeľ Slovenského národného divadla.
Oskar Nedbal, riaditeľ Slovenského národného divadla v dvadsiatych rokoch.
Riaditelia Slovenského národného divadla ─ Miloš Pietor, Ivan Petrovický, Ján Kákoš, Ivan Turzo a Ivan Teren, 1990.
Foto: Archív Divadelného ústavu.
