O financovaní či manažmente SND sa dnes v médiách píše oveľa menej ako v časoch niektorých vašich predchodcov. Prečo?
„Som rád, že prestali lacné bulvárne reči okolo divadla. Dnes tu nie je toľko škandálov, ak, tak len umeleckých.“
Nie sú, alebo sa len o nich nehovorí?
„Necítim, že by boli. Snažím sa robiť všetko preto, aby sme boli transparentní.“
Čo chcete oslavami 95. výročia SND zvýrazniť?
„Ide skôr o zamyslenie sa nad tým, že sa blíži stovka, ktorú by sme sa mali pripomenúť už mimoriadne.“
Čím?
„Za najvýznamnejší počin by sme považovali rekonštrukciu historickej budovy SND.“
Foto: Gabriel Kuchta
Je to reálne v čase všeobecného šetrenia?
„Je to už šibeničný termín, ale minister kultúry Marek Maďarič sa k plánom stavia kladne a nielen pre výročie. V najbližších rokov je nejaký podstatný zásah nutný. Historická budova sa nachádza v centre mesta, hneď vedľa je vynovená Reduta. Nehovorím, že je v úplnom havarijnom stave, ale vyžaduje zásadné úpravy aj z hľadiska bezpečnosti. Nechcem byť kritický, ale podľa môjho názoru rekonštrukcia zo sedemdesiatych rokov vrátane akože modernej prístavby budovy nebola robená až tak citlivo. Už sme mali na projekt vyčlenené prostriedky, ale nakoniec ich bývalé vedenie použilo inak.
V košickom Štátnom divadle pre krátenie príspevku posúvali premiéry, vy ich máte dosť.
„Rezignovať na tvorbu by bola cesta do pekla. Aj v minulosti sme robili štyri až päť titulov v opere a dve až tri v balete, galavečery sú obohatením. V činohre popri zaužívaných „dvojačkách“ medzi veľkou scénou a štúdiom pribudol i zmysluplne využívaný priestor Modrého salóna.“
V posledných rokoch sa zvýšili počty predstavení aj výnosy v balete aj v činohre, jedine opere počet predstavení aj výnosy klesli. Prečo?