Lúčime sa s Kornelom tak, ako sa s nami on rád vítal. Ručičky bozkávame.
Čo má doma ujo Korňas, aké hračky? – spýtal sa ma malý syn Jonatán. Keď sa tí dvaja spoznali, hneď našli spoločnú reč. Bolo vzácne sledovať všetečnosť, akou obaja oplývali, nezaťažení vekovým rozdielom.
Keby tak malý vedel, že pán spisovateľ žije v byte s haldami kníh a v tuneloch medzi nimi sa s manželkou hrajú na schovávačku. Oddaná pani Földváriová sa s týmto osudom postupne zmierila, i keď pre to musela oželieť aj pečenie v knihami zahatanej rúre. Nikdy nezabudne, ako im vymieňali radiátory. Prehadzovali knihy celú noc.
Za gypsových vojakov
Nielen preto sa „ujo Korňas“ stal u nás pojmom. Bol to on, kto vedel trefne oceniť ducha literatúry, lichotiť záväzne, nevinne a galantne zároveň a hlavne vedel najlepšie, na čo sú pištole, šípy, luky a kone! Už v prvej ľudovej, ohrdnúc rozprávkami, prepadol vášni pre mayovky, westerny a detektívky. Keď ich fanaticky zháňal od spolužiakov výmenou za gypsových vojačikov, bolo jasné, že svet bude mať do činenia s veľkým knihomoľom.
Už ako študent veľa písal, kdekoľvek, hoci aj na zdrap papiera, dokonca, keď mu dačo skrslo v hlave dolu v bani, kam ho bez ľútosti odvelili vo vojenskom prápore, roztrhal škatuľu od výbušniny a písal na ušmudlaný kartón. Ťažko niesol, že ho cenzurovali.
„V tom trápení som vlastne nevedomky dospel,“ povedal raz v rozhovore pre SME. „Odrazu som začal písať z vnútornej potreby a zároveň ironickejšie a zádrapčivejšie. Kým na gymnáziu som debutoval študentskými humoreskami, neskôr to boli bájky, do ktorých sa mi premietal svet a jeho deformované reakcie. Svojím spôsobom mi to otvorilo cestu, aj keď za privysokú cenu. Platil som ju nielen ja, ale celá rodina.“
Najkrajšie obdobie
Ešteže po vojenčine sa Kornelovi začalo jedno z najkrajších období. Nastúpil do redakcie Kultúrny život. Intenzívne sledoval oblasť karikatúry, rád sa vracal k obľúbeným krvákom a pokleslým žánrom. „To nebolo zamestnanie, ale život. Strávil som tam trinásť rokov, a pravdepodobne by ma z redakcie boli na konci vyniesli, keby ju v auguste 1968 neprevalcovali tanky,“ spomínal.
O to väčším prekvapením bolo, keď mu vďaka Milanovi Lasicovi ponúkli miesto riaditeľa legendárneho Divadla na korze. A po troch ťažkých, krásnych rokoch to opäť prišlo. Divadlo zrušili, platil zákaz publikovania a Kornel mal opäť čo nerobiť.
Vzácny poklad
Literárny a divadelný svet nanovo objavil Kornela po nežnej revolúcii, keď konečne mohol vydať svoje knihy. Tú poslednú ...až pod čiernu zem uvádzal do života iba pred pár mesiacmi. Vtedy už mal za sebou ťažké obdobie po smrti sestry, s ktorou si boli veľmi blízki.
S vydavateľom Kalim Kertészom Bagalom precestoval Slovensko. O tom, že v našej literatúre je vzácny poklad, presviedčal aj čitateľov nášho denníka, kde roky publikoval. Lúčime sa s úžasnou, bystrou hlavou večného dieťaťa tak, ako sa s nami on rád vítal. Ručičky bozkávame.
