Napíšte, že to bol skvelý človek, ktorý miloval knihy a miloval ľudí. Ja som si už dnes ráno poplakal a neviem, čo by som viac dodal,“ hovorí režisér Marek Šulík.
Pred dvomi rokmi ako strihač dokončoval film Ešte si s Kornelom chvíľu pobudnúť, jeho režisér Ján Šuda zomrel skôr, ako bol hotový. „Šuda mal Kornela veľmi rád a s kameramanom Richardom Krivdom natočili veľa rôznorodého materiálu - rôzne čítačky, priateľské stretnutia, išli k jeho sestre do rodného Trenčína, ale aj do tlačiarne, kde mali pôvodné sadzačské stroje.,“ hovorí šulík . „Kornel rozprával o svojom živote, prečo rád čítal, prečo písal, aký mal vzťah k rodičom, blízkym ľuďom, k svetu... Museli sme ten film dokončiť, pretože by bola škoda tej energie, ktorá z neho sálala.“
Pri strihaní ho dojala scéna, keď Földvárimu počas nakrúcania zomrela sestra, s ktorou si celý život písal listy. „Stál pri okne a rozprával o tom, ako si pri smútočnom obrade všímal drobné trapasy a predstavoval si, ako o tom napíše sestre – keď si zrazu uvedomil, že sedí na jej pohrebe a list už nenapíše.“
Vďaka práci na filme si Marek Šulík uvedomil, aký bol Földvári vzácny človek. „Nikdy nikomu nič zlé neurobil,“ hovorí. „Napriek problémom v minulom režime v ňom neostal ani náznak zatrpknutosti, či pomstychtivosti.“
Film nie je taký bohatý, ako bol jeho život, myslí si. „Paradoxné bolo, že hoci som o ňom vďaka tejto práci vedel mnoho, predtým som sa s ním nepoznal. Stalo sa to až na premiére, čo bolo celkom vtipné.“
Z filmu si Šulík zapamätal napríklad túto jeho vetu: „Humor je sebaobranný reflex, záchranná brzda na pokraji zúfalstva a zmaru. Umožňuje človeku a spoločnosti nebrať sa príliš vážne, šibeničným vtipom neutralizovať vlastné utrpenie na únosnú mieru a vidieť nedôstojnú reálnu podobu svojich katov.“
