. Stand-up je tvrdá škola, komik stojí sám na javisku a závisí len od neho, či dokáže desať minút zabávať divákov. Tí slovenskí našťastie nehádžu paradajky, ani nepískajú.
Čo mi vyhľadá Google, keď zadám vaše meno?
Pravdepodobne takmer nič. Kolega zvukár sa nedávno sťažoval, že si ma chcel vygoogliť, lebo sa mu ako herečka páčim, a jediné, čo zistil, bolo, že dlhujem Sociálnej poisťovni tritisíc eur.
To je dosť veľa.
Veď som aj zozelenela. Ale už je to v poriadku, bola to chyba poisťovne.
Internet ponúka ešte videá z vašich stand-up vystúpení. Ste skôr komička než herečka?
Neviem, či sa môžem nazývať komičkou. Som herečka, ale nie veľmi ambiciózny typ, skôr taký čakateľ. Čakám, či niekto zavolá, a potom sa rozhodujem, či do toho idem. Možno je to iba výhovorka, že mám malé deti, ale zatiaľ necítim tlak, aby som sa ako herečka niekam pretláčala.
Koľko rokov majú deti?
Syn má šesť rokov, dcéra dva. Momentálne som naozaj hlavne mamina. Ono ani to nakrúcanie denného seriálu Divoké kone mi nezabralo veľa času, približne desať dní do mesiaca, z toho niektoré padli na víkend, keď deti postrážil manžel. Veľa mojich dní je vyslovene mamičkovských, zavediem syna do škôlky, varím obed, idem s dcérou na ihrisko, zaveziem syna na krúžok, varím večeru. A potom, neviem odkiaľ, nazbieram energiu a idem o ôsmej na vystúpenie.
Ako často vystupujete?
Približne raz za týždeň. Okrem toho hrám s Milanom Lasicom v Štúdiu L+S v predstavení Listy Emilovi, tiež len raz až dvakrát do mesiaca. Ale pravda je, že sa cítim viac doma v stand-upe a v písaní autorských textov než v divadle, takže sa tam až tak nehrniem.
Niekoľko rokov ste boli členkou Radošinského naivného divadla.
To áno, úžasné obdobie. Hrala som s nimi od skončenia konzervatória čiže od dvadsiatich rokov až do materskej dovolenky. Veľa sme cestovali, vystupovali sme v Austrálii, v Kanade. Popri deťoch to už nejde.
Kedy ste objavili stand-up komedy?
Zhruba pred štyrmi rokmi, syn mal rok a pol a vyslovene som cítila, že potrebujem vypadnúť z domu. Silné reči Jána Gorduliča už istý čas fungovali, sledovala som ich ako diváčka a povedala som si, že to vyskúšam. V tom čase s tým začínala zo žien aj moja kamarátka a kolegyňa Kristína Farkašová. Potom prišla dcérka, vystúpenia som robila aj tehotná, aj dojčiaca.
Ako dopadlo prvé vystúpenie?
Úplne prvé vystúpenie je úžasný adrenalín, ktorý sa časom vytráca, čo mi je trochu ľúto. Je to obrovský strach, neviete, čo môžete očakávať. Teraz už mám záchytné body, keď je najhoršie, poviem vtip. Viac si verím, vďaka skúsenostiam sa viem vynájsť. Úplný debakel už neočakávam. Prvé vystúpenie mi vyšlo a Jano Gordulič mi ponúkol, že môžem chodiť pravidelne.
Stand-up vystúpenie v šou Silné reči Jána Gorduliča. FOTO: ARCHÍV LGS
O čom rozprávate?
Moje témy sú viac-menej rovnaké. O deťoch, o manželstve, manželovi.
Ako vníma manžel, že verejne rozoberáte rodinný život?
Priznávam, že sa inšpirujem naším súkromím, ale je v tom veľa fikcie. Často rozprávam nezmysly, ktoré nie sú vôbec založené na pravde.
To bežný divák nevie oddeliť a vytvorí si mylnú predstavu.
Spočiatku som to riešila, ale teraz mi to už neprekáža. Standuperka Lujza je moje alterego, ale nie som to ja. Je oveľa drsnejšia, vulgárnejšia, cynickejšia. Moja Lujza sa borí s materstvom, borí sa so vzťahom, s mužom. Keby som prišla na javisko a rozprávala o tom, že mám dve krásne zdravé deti a super muža, asi by to vôbec nebolo vtipné.