Na Silvestra sa obmedzený počet hviezd opäť sťahoval z jedného televízneho kanála na druhý. Každoročne sú to veľké preteky, veľké peniaze a tiež veľké sľuby - že teraz to naozaj bude ten najväčší. Upútavky ako prskavky v predstihu sršali z televíznej obrazovky už niekoľko dní.
Obria galašou sa volala Silvester I.-III. alebo Sme majstri sveta! Veľký silvestrovský galaprogram v troch tretinách. Jeho hlavná hviezda Eva Máziková stihla niekoľko slovenských televíznych staníc a aj promptne striedať róby - čiernu, zelenú, všetko decentné. Veleestráda, ktorú by v prvých hodinách od minulých ročníkov rozpoznal snáď iba režisér a daňový úrad, tvorili historky plus pesničky, a Michal Dočolomanský, vyšarmantnený sprievodca.
Nič s ničím nesúviselo; po vinši - veľa zdravia, štastia a lásky a nášmu Slovensku veľa krásnych detí a turistov - už spieva Eva Máziková „dokedy nikdy viac už nie“. A je tu muž na Mesiaci: Ivan Bella! Jeho jediný výlet do vesmíru ho bude iste nadosmrti živiť.
Nech spieval ktokoľvek čokoľvek, bola to stále len Šlágerparáda, Repete či Osem a pol. A po druhej tretine bolo jasné, že úľavu prináša napodiv reklama: popri trápnom výskaní bola odrazu tichá, nevtieravá, ba vtipná. Úspešný slovenský fotograf Slovákov Karol Kállay si na otázku moderátora zauvažoval, či sa dá urobiť fotografia ideálneho Slováka. „Hm, dá. Mal by mať nos ako Miro Noga, ústa ako Zuzanka Kronerová, krásne modré oči ako má Anetka Parišková alebo veľa vlasov ako má Peter Šimun.“ Smejete sa?
Ešte to nerobte, lebo potom prišli títo dvaja na to, aké vlastnosti by mal mať taký Slovák. Napríklad by mal pracovitý ako Milan Lasica, zdravý ako Rudolf Schuster, tolerantný ako Janko Slota, nesmelý ako Zdenka Studenková, utiahnutý ako Pavol Rusko, kreatívny ako Fedor Flašík. Nebolo by to skvelé? Taký disciplinovaný vodič ako Jožko Ráž, asketický ako Richard Müller, dôstojný ako Jožo Pročko? Mal by mať sexepíl ako Ferko Mikloško a tiež by bolo fajn, keby bol bohémsky ako Janko Čarnogurský či krehučký ako Zorka Czoborová. „Lenže, kto by to s takýmto Slovákom v Európe vydržal?“ Naozaj, kto? Ak je ten Slovák navyše duchaplný ako Karol Kállay. Aj by sme chceli, ale nejako nám tá sebairónia stále nejde.
Zvyčajne s blížiacou sa polnocou anekdoty naberajú na ostrí a odvahe. Len v Slovenskej televízii, ako sa chýlila polnoc, všetko nežnelo. Najskôr si zaspieval Michal Dočolomanský so Stellou Zázvorkou Loď komediantov. Potom sa v starom ušiaku usadila „Kolnyková Katarína - hovorkyna Slovákov“ a prečítala z modlitebnej knižky Modlitbu za Slovensko. „Šetci vyhadzujú delobuchy, tak sa nígdo musí pomodlit za tento národ. Aby sme sa nebáli teroristov, len pána Boha.“ Nezabudla ani na chudákov cudzincov, ku ktorým by sme v tej malej krajine za siedmimi horami, siedmimi dolami mali byť dobrí.
A kde sú hokejisti? Asi dve hodiny predtým sme sa z úst Andyho Krausa a Petra Marcina dozvedeli, že „keď sa pes hára a treba s ním ísť k zverolekárovi“, je to vlastne omyl, lebo zjavne ide o Zdena Cháru. A tiež vtip, že všetci tí majstri sú Maďari - viď priezviská Országh, Pálffy, Nagy.
Uctievaním hokejistov sa skončil starý rok a nový sa ním začal. Pred polnocou Šatan s Lašákom predniesli dôstojné priania občanom. A novoročný prípitok patril Jánovi Filcovi, šéfovi našich národných božstiev, ktorý, ako vieme, za minulý rok prežil so slovenským hokejom to najhoršie aj to najúžasnejšie. Poprial nám, aby sme boli majstrami sveta vo všetkých oblastiach života aj v roku 2003.
Veľa vtipu sa nekonalo, možno skôr humor nechceného. Ale oslavovať sa musí a čím menej vtipu, tým viac sa musíme opiť. Po veľkej oslave veľký hlavybôľ.
ANDREA PUKOVÁ
