Príbehy z lesov uspokoja skôr starších divákov. Ponúkajú viac intelektuálnej ako emočnej zábavy.
Keď mal pred takmer tridsiatimi rokmi premiéru muzikál Into the Woods, svet ešte nepoznačili móda žánru fantasy, fenomén Shreka ani filmy ako Bratia Grimmovci, Janíčko a Marienka: Lovci čarodejníc, Snehulienka a lovec či Vládkyňa zla.
Pohrávanie sa s motívmi známych rozprávok, ich stavanie do nových súvislostí i protikladov, hľadanie paralel i kontrastov medzi hrdinami a ich relativizácia mohli pôsobiť zaujímavo, novátorsky aj originálne.
No žiadna z týchto pesničiek nikdy neožila vlastným životom mimo javiska a muzikál samotný nemal ambíciu manifestovať generačné postoje ani vyššie pravdy a hodnoty.
Svet s nerozprávkovými hrdinami
Dnes je v kinách film Príbehy z lesov a nečudo, že skúsený divadelný i filmový muzikálový režisér Rob Marshall v ňom rezignoval na vysoké ciele a sústredil sa len na aranžmány, masky, výpravu, kostýmy a efekty.
Nenakrútil neľútostnú satiru, ako bol Chicago, ani hold kultovému filmu, čím bol Nine. V jeho filme sa prepletajú, prepájajú a navzájom ovplyvňujú príbehy z anglosaských rozprávok o Jackovi a obroch, Červenej čiapočke, Popoluške a Rapunzel.
Spája ich príbeh o pekárovi, jeho žene a čarodejnici. Ak sa chcú pekárovci dočkať vytúženého dieťaťa, musia získať Jackovu kravu, plášť Červenej čiapočky, Popoluškinu črievicu a Rapunzeline vlasy.
Hoci príbeh dlho vyzerá, ako by bol založený na rozprávkových tradíciách a zákonoch, všetky charaktery sú čudné. Pekárovci volia netradičné prostriedky, nevynímajúc násilie a podvod. Červená čiapočka je otravná, drzá a hlučná, Jack malý nahlúply zlodej, Popoluška ambiciózna, no zakomplexovaná a Rapunzel neschopná žiť v normálnom svete.
Ani rodičia, princovia a ďalšie figúry nie sú rozprávkové a divák dlho nechápe prečo. Najmä ak situačný humor takmer úplne absentuje.
Muzikál o ľudskej džungli
V jednej chvíli sa príbehy pretnú, vyvrcholia – a začne sa to najzaujímavejšie. Pravda a láska totiž nezvíťazia nad lžou a nenávisťou, hrdinovia nežijú šťastne až do smrti, ale musia zjesť, čo si navarili.
Tresty, ktoré ich postihnú, sú nerozprávkové. Azda najľudskejšie a najpochopiteľnejšie pôsobí čarodejnica Meryl Streepovej. Ak Vládkyňa zla bola prvým filmom štúdií Walta Disneyho z pohľadu zápornej postavy, v Príbehoch z lesov ťažko nájsť postavu vyložene kladnú.
Nie sú nevinnou poučnou zábavou pre deti, ba neulahodia ani všetkým dospelým. Uspokoja skôr intelektuálne ako citovo. Rozprávka Traja bratia Jana Svěráka v porovnania s nimi vôbec nevychádza zle.
