Stredoveké Košice počas veľkonočných sviatkov lákali zástupy veriacich aj na relikviu Svätej krvi. Dnes ich víta krásne zreštaurovaný chrám.
Prehliadka konečne zrekonštruovaného Dómu svätej Alžbety v Košiciach je výnimočným zážitkom. Dnešní tridsiatnici ho bez lešenia ešte nevideli, keďže sa s prestávkami opravoval od roku 1984.
Táto najvýchodnejšie situovaná neskorogotická stavba v Európe vystavaná prevažne z andezitových tufov z blízkych Slanských vrchov pôsobí impozantne. Má dĺžku šesťdesiat a šírku tridsaťšesť metrov, jej barokovo upravená veža je vysoká až päťdesiatdeväť metrov.
Keď vlani ukončili tri desaťročia trvajúcu rekonštrukciu interiéru a exteriéru, krása tejto pamiatky sa ešte zvýraznila.
Foto: Fotolia
Veľkej zmeny sa pri rekonštrukcii dočkal predovšetkým interiér, ktorého vnútorné stĺpy a klenby sú z 19. storočia. Ponuro pôsobiace kamene očmudené od dobového osvetlenia reštaurátori premaľovali na sivo, čo interiér výrazne zosvetlilo. Mnohých však nahnevala strata autentického povrchu kameňov. Reštaurátori argumentujú, že na stenách našli stopy po povrchových úpravách, nátermi sa totiž kameň chránil pred poškodením. Ukážky pôvodných farieb nechali za hlavným oltárom.
Pútnické mesto
Spolu s chrámom sa minulý rok zrekonštruoval aj obraz Košíc ako mesta, do ktorého sa chodilo na púte za vzácnou relikviou – Svätou krvou. Zvlášť počas veľkonočných sviatkov vraj bývalo v meste rušno. V roku 1399 ho podľa všetkého navštívil aj Žigmund Luxemburský. O kulte Svätej krvi sa v Košiciach doteraz vôbec nehovorilo, zanikol počas reformácie.
- Relikviu tvorilo buď telo (corpus) svätca, alebo telesné časti svätca (partikule), alebo tzv. pignoru, teda časti odevu svätca, predmety jeho osobnej potreby či nástroje umučenia a podobne.
- Relikvie sa uchovávajú v relikviároch - teda vo vzácne zdobených skrinkách, ktoré sa verejne nosili pri procesiách.
- Umiestnené bývajú v sepulcru – na to určenom otvore v rámci oltára.
- Relikvií sa dalo dotýkať buď cez okno, alebo zamrežovaným, či kruhovým otvorom. Veriaci sa relikvie, milostnej sochy či obrazu nielen dotýkali, ale neraz ich aj bozkávali či objímali.
- Na niektorých pútnických miestach si možno kúpiť tzv. nepravé relikvie, ktoré sa len dotýkali tých pravých.
- Medzi veľmi cenené relikvie patrili predmety majúce priamy vzťah k Ježišovi Kristovi alebo Panne Márii. Napríklad Kristovo rúcho v Trevíre alebo Turínske plátno s odtlačkom Kristovej tváre. Podobnej úcte sa tešil aj údajný plášť Panny Márie uchovávaný v katedrále vo francúzskom meste Chartres.
- V stredoveku patrili medzi skvosty každého pútnického miesta klinec či trieska (drevo) z Kristovho kríža.
- Kristova krv patrí medzi najvzácnejšie, ale aj najčastejšie falšované relikvie. Snaha o jej získanie bola rozšírená od 12. storočia. Veľkej úcte sa tešili aj hostie či textil, ktoré ňou boli postriekané. Po preskúmaní bola pravosť niektorých relikvií spochybnená.
- Na Slovensku máme relikviu Kristovej krvi v Hronskom Beňadiku, ktorú kláštoru daroval kráľ Matej v roku 1483. Má to byť kúsok z plátna, ktoré Kristovi podala pri ceste na Golgotu Veronika a on si doň utrel tvár zmáčanú potom a krvou.
- Medzi najvzácnejšie relikvie patria aj relikvie z kríža, na ktorom bol Kristus ukrižovaný. Tú má napríklad bratislavský Chrám Povýšenia vznešeného a životodarného kríža pri Ondrejskom cintoríne. Dostal ju v roku 2008 z Vatikánu, keď bol povýšený na baziliku.
- V Marianke neďaleko Bratislavy sa dodnes uchovávajú ostatky mučenice svätej Teodory, ktoré kláštoru paulínov daroval vratislavský biskup Fridrich z Hassie. Slávnostné uloženie ostatkov do špeciálne na to postaveného barokového kostola bolo v roku 1717. Ďalšou cennou relikviou v Marianke bol aj kúsok dreva zo sv. kríža - dar pápeža Klementa XI.
Cirkevný historik a dlhoročný archivár Arcibiskupského úradu v Košiciach Peter Zubko sa pokúsil sumarizovať dostupné pramene vo vlani vydanej knihe Pútnický kostol svätej Alžbety v Košiciach.
Nielen jeho v môže zaujímať otázka, prečo práve v Košiciach stojí najväčší kostol na Slovensku s kapacitou až päťtisíc ľudí. Načo potrebovali Košičania až taký honosný kostol vystavaný z kameňa v západnom štýle, kým v susedných mestách sa v tom čase stavali kostoly len s omietnutými stenami? Chceli predbehnúť Levoču, Prešov či Spišskú Kapitulu, dokázať ostatným mestám Pentapolitany – teda zväzu piatich najvýznamnejších hornouhorských slobodných miest - že sú na tom ekonomicky najlepšie? Niektoré architektonické prvky kostola nie sú vôbec obvyklé? Aký mali význam?
