Nebol to pôst smutného alkoholika, hovorí manželka o svojom mužovi, ktorý sa už šiesty rok pred Veľkou Nocou štyridsať dní postí.
„Predstav si, Braňo je v takej dobrej nálade! Chodí dokonca plávať. Keby to tak bolo celý rok, tak som šťastná,“ hovorí mi kamarátka Slávka v telefóne. Je matkou dvoch milých chlapcov a manželkou chlapa so sklonmi k hedonizmu. Rád filozofuje o tom, čo a koho vyznáva, pritom občas aj počúva, čo majú radi iní a hlavne, veľmi rád varí s veľkou fantáziou tých, čo to vedia. Nedá pri tom dopustiť ani na staré dobré tunajšie kuchynské tradície a vie si výdatne pochutiť aj na jedle, ktoré „sa varí z ničoho“. Je pohostinný a najväčšiu radosť mu robí, keď to, čo navarí, chutí iným. A keďže ho zaujímajú aj otázky viery, nejako sa pred pár rokmi dopracoval k myšlienke, že v živote má zmysel aj odopierať si.
Surrealistický Jan Švankmajer a jeho Tichý týždeň v dome.
Nový čas klobás
V poslednom čase som sa so Slávkou v spoločnosti našich mužov veľmi nestretávala. Obe sme zasekané v práci, ale hlavne, prišla jar a naši muži opäť nepijú a nejedia mäso. Vtedy im je lepšie, keď po večeroch nenavštevujú žiadne pohostinské zariadenia, čo znamená, že sa na obľúbenom mieste jednoducho nestretnú, nevidia, neprovokujú a neoddávajú sa dlhým dišputám spojeným s pitím alkoholu, ktoré bežne nazývajú „musíme ísť večer vymýšľať do baru, máme toho veľa“.
Ešte začiatkom marca vo veľkom štýle usporiadali v Trenčíne zabíjačku. Priniesli odtiaľ riadne fláky krkovice, haldy klobás, krvavničky, tlačenku, slaninu i piksľu bravčovej masti. V kalendári však o pár dní zahrozila Škaredá streda. A tak všetky vyúdené a obarové dobroty pekne-krásne putovali v oboch domácnostiach do mrazničky. Nastal čas dlhého pôstu. Tí dvaja by si mohli zvoliť aj celkom inú podobu detoxu, ale akosi im sadol práve ten tradičný cirkevný, keď pre nič iné, tak pre rituál odopierania. Trvá dlhých štyridsať dní a dokonca pre nich, ako si povedali, ešte o šesť viac. Postia sa totiž aj po nedeliach, keď je mäso podľa rímskokatolíckeho pôstneho poriadku v malej miere dovolené. Práve dnes, na Bielu sobotu, by teda mohol nastať nový čas klobás. Ale čo ak nie?
Na jeho strane
Braňo začal s predveľkonočnými pôstmi asi pred šiestimi rokmi a cítil sa v tom vtedy celkom sám. Manželke sa myšlienka už vtedy zapáčila, mohla si byť istá, že jeho zdraviu to len prospeje. Prežiť to s ním prvý raz však bolo ťažšie, než očakávala. „S pribúdajúcimi pôstmi je to oveľa lepšie. Mám pocit, že to sám už ani nevníma, celé to berie ľahšie. Chcem ho poprosiť, aby v tom vydržal aj dlhšie, lebo je to fakt super. Ale obávam sa, že dnes príde zmena,“ konštatuje. V každom prípade si je istá, že nešlo o pôst smutného alkoholika. V rodine zladili režim takto: manželke patrila kuchyňa cez víkendy, Braňo zase varil cez týždeň. Jedno menu mäsové, hlavne pre deti, druhé zeleninové či cestovinové. A Slávka, tá veľká milovníčka steakov, sa od radosti, že manžel pôst tak nekonfliktne zvláda, viackrát pridala „na jeho stranu“. Nevie si vynachváliť jeho vynikajúcu hubovú polievku nakyslo, pstruha s jablkami, špagety s artičokami či hustú toskánsku polievku s kapustou a fazuľou.
Šunka, vajcia, majonéza. Dnes sa to môže začať.
Foto: Fotolia
