V literatúre netreba polemizovať, stačí napĺňať ľudskosť

Elena Eleková je ďalšou slovenskou autorkou, ktorá sa nebojí písať o existenciálnych témach. O skúsenostiach z nemocnice píše v románe Morituri.

Nečakajme na zrod veľkého slovenského románu, ale vďačne si prečítajme každý citlivý, civilný a kultivovane napísaný príbeh súčasníka. Ak ide o príbeh s emóciami a otázkami, je to bonus navyše.

To sme mali pri hodnotení súčasnej slovenskej prózy pochopiť už dávno a dokazuje to aj druhá kniha Eleny Elekovej Morituri. Vydal ju Aspekt.

Farby života a umierania

Eleková zaujala porotu literárnej ceny Mám talent, uspela debutom Život pri živote z roku 2011. Písala o psychologičke Magde a opisovala prostredie, ktoré sama pozná. Vyštudovala medicínu, pracovala v nemocnici aj v poradni pre psychické zdravie.

Článok pokračuje pod video reklamou

sm-0327-012f-kniha.rw_res.jpgV druhom románe sa pustila do ešte vážnejších tém, naznačila to už v samotnom názve: Morituri.

Odsúdení na smrť sme bez výnimky všetci, aj preto je dobré nastaviť pri tejto próze senzory voči tým najpodstatnejším súvislostiam života a umierania. Rozprávačkou príbehu je Dušana. Má tridsaťdeväť rokov, je stále slobodná a aktuálnou farbou jej života je biela.

Nie, nechystá sa byť nevestou. Biele sú oblaky na oblohe, ale i stena, biele prestieradlá a uniforma, v ktorej je ako sanitárka na geriatrickom oddelení oblečená.

Ani najbližší nerozumejú, ako mohla tak rýchlo stratiť ambície. S pôvodom z dobrej rodiny sa jej nemocničná kariéra zdá ako poriadny prepadák. Poslúcha, načúva, díva sa, asistuje a posluhuje.

Eleková však pri písaní upozorňuje, že práca na nemocničnom oddelení prináša aj iné farby. Napríklad krv – zo žily tečie český granát a z prsta jahodová šťava.

Niektoré farby sú zas abstraktné: ktovie, ako je možné namaľovať cynizmus dominantnej kolegyne, životnú skúsenosť sestry, múdrosť a vitalizmus starčeka, ktorý prišiel na oddelenie prebrať k životu tých, čo sú odsúdení na smutné trúchlenie.

Postavy odchádzajú

Je bežné, že postavy sa v románoch presúvajú. Objavia sa na začiatku a potom sa zrazu zjavia až v závere. Iné zmiznú v polovici strany, aby vstúpili znovu na scénu už o niekoľko riadkov. Časť postáv z Morituri sa odsťahuje z príbehu definitívne.

Zomierajú v jednej chvíli ako sfúknutím sviece alebo po dlhej agónii. Sú opustení vo svojom poslednom zápase, ale poniektorí majú šťastie, lebo ich ruku v tej chvíli drží blízky človek.

Smrť je tu v plnom zmysle slova prozaická. O to viac z nej čpie nevyhnutnosť. Dušana čelí smrti pacientov i smrti, ktorá bez dovolenia a ohlásenia prepadne jej blízkych. Po tých, čo odišli, zostáva prázdno. Prázdnota však nie je privilégium smrti, často je i charakteristikou živých...

S chuťou ženskosti

Morituri je najčerstvejším prírastkom do série próz súčasných autoriek, ktoré sú ochotné písať o sprevádzaní trpiacich a zomierajúcich.

Svetlana Žuchová (aj ona je „v civile“ odborníčkou na ľudské psyché) v knihe Spomienky zo života M. píše o mladej žene, ktorá sa vracia k umieraniu matky. Ivana Dobrakovová v románe Bellevue zas poslala svoju hrdinku do francúzskeho ústavu pre choromyseľných.

Sú to všetko existenciálne témy. Podané sú príznačne žensky a to má byť kompliment: s empatiou, s porozumením pre dôležitosť vzťahov a s emočnou rozmanitosťou.

Takto realizovaná ženskosť – potvrdená v tomto prípade aj vydavateľom – nie je názorom v ideologickej polemike, ale naplnením ľudskosti. Dušana má nakoniec v tom jasno.

Vraví: „Biela má v sebe všetko.“

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno?
  2. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc
  3. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk
  4. Talent - vzdelanie - úspech
  5. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu
  6. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s?
  7. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
  8. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
  9. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom
  10. Slovanet spustil LTE internet aj na juhu Tokaja
  1. Naše finančné družstvo - príbeh Mojmíra Begána
  2. Zastrašovanie od majiteľov hotela Danube nehoráznosťou!
  3. Naše finančné družstvo - postoj člena vyjadrený básňou
  4. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc
  5. Chceme, aby mali naši zákazníci z nakupovania zážitok
  6. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk
  7. Depresia. Kedy ju treba liečiť?
  8. Bratislavčania môžu žiadať príspevok na polopodzemné kontajnery
  9. Mototechna predala za päť rokov už 40 tisíc áut
  10. HubHub spája sily s Neulogy
  1. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s? 23 607
  2. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc 14 710
  3. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno? 9 912
  4. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom 6 572
  5. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 6 259
  6. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu 5 683
  7. Mio MiVue 733 WiFi - snadno přeneste záznam autokamery do mobilu 5 392
  8. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať? 4 438
  9. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME 4 012
  10. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk 3 802

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Sardínsky šéfkuchár o Slovákoch: Netušia, čo si objednali

Ľudia sa tu medzi sebou nerozprávajú a nepremýšľajú, čo stihnú zjesť, hovorí Talian Andrea Ena.

KOMENTÁRE

Ficov recept na pokoj v dome

Ktosi by mohol premiérovi poslať faktúru za prácu, ktorú jedným svojim vystúpením vyhodil do luftu.

Neprehliadnite tiež

Prvá transplantácia tváre sa udiala v Poľsku. Ceny z Berlinale sa posúvajú na východ

Bill Murray prišiel do Berlína so psom, odchádzal s medveďom.

Zlatého medveďa na Berlinale získal experimentálny film o sexualite

Cenu za najlepšiu réžiu získal Wes Anderson.

Zomrel Eddy Amoo, spevák britskej skupiny The Real Thing

Spevák Eddy Amoo z britskej soulovej skupiny The Real Thing zomrel vo veku 74 rokov.

Berlinale ocenilo českého režiséra a herca Jiřího Menzela

Prevzal ju za neho rakúsky herec Peter Simonischek.

ROZHOVOR

Psychologička: Čím menšie je sebavedomie brancov, tým stabilnejšia je ich organizácia

Majú pocit, že nie sú dosť dobrí. Potrebujú dostávať rozkazy, hovorí.