Druhý báječný hotel Marigold
V našich kinách
„Nechoďte do Indie pred päťdesiatkou,“ hovorí s výstrahou scenárista Jean-Claude Carriere. „Pretože po Indii už žiadnu inú krajinu neoceníte.“
Carriere blízko spolupracoval s Milošom Formanom a Luisom Buňuelom, poznal dobre Československo a veľa cestoval do Španielska, ale India je jeho najväčšou láskou. Spolu s režisérom Petrom Brookom sfilmoval epickú báseň Mahabháratu.
Film Druhý báječný hotel Marigold s jeho tvorbou nijako nesúvisí. Takémuto žánru sa Carriere nikdy nevenoval, možno by ním aj trochu pohŕdal. Napriek tomu britská komédia vystihla mnohé z toho, o čom viackrát písal.
Je pokračovaním komédie Báječný hotel Marigold, ktorá mala veľký úspech pred tromi rokmi. Vracia sa k tým istým hrdinom – anglickým dôchodcom, ktorých zlákala reklama na šarmantný a exotický hotelík, predstava o novom živote, netradičné možnosti zamestnať sa, lacné lieky alebo túžba trochu uletieť, prípadne sa aj zaľúbiť.
Hneď prvé hodiny ich poriadne preplieskali a pochopili, že tu v Indii bude vždy a všetko iné, ako si predstavovali. Možno ich to spočiatku vyplašilo aj pobúrilo, stačilo však len málo, aby sa im to nakoniec zapáčilo. Judi Dench, Maggie Smith, Bill Nighy či Tom Wilkinson hrali postavy, ktoré si v novom svete začali intenzívnejšie uvedomovať možnosti života, jeho krásu, nevypočítateľnosť – a aj jeho konečnosť.
Nebolo veľa dôvodov, aby režisér John Madden nakrútil aj druhý film, všetko podstatné už bolo povedané. Druhý báječný hotel Marigold len rozvíja milostné linky, ktoré boli dostatočne naznačené už v prvom, vďaka čomu dostal ďalšiu romantickú úlohu už šesťdesiatpäťročný Richard Gere.
Aj keď je to možno považovať za dobrý vtip, pôvodnú ideu to nijako neobohacuje, akurát ju trochu gýčovo zneužíva. Takýto autorský zámer by sa dal teda ľahko považovať za nezmysel, keby...
Keby aj v tomto prípade neplatilo to, čo povedal Jean-Claude Carriere: „V Indii treba zabudnúť na našu vieru v racionalitu, nech je v nás akokoľvek zakorenená. Ak nám chýba naivita, zabudneme sa pozerať a počúvať. Ak chceme silou-mocou všetko vysvetliť a pochopiť, zmestiť sa do našej logiky, porovnávať a hodnotiť, rýchlo sa ocitneme sklamaní, stratení a v zásade pobúrení.“
Profil animátorky Michaely Pavlátovej
KINOTIP / Foajé, Bratislava 19.00
Michaela Pavlátová je česká režisérka animovaných i hraných filmov a dnes ju môžete stretnúť v Bratislave. Jej snímky získali mnoho cien na medzinárodných festivaloch, získala aj nomináciu na Oscara za film Řeči, řeči, řeči. V ňom sa ocitáme uprostred kaviarne, kde sa každé slovo z rozhovorov návštevníkov zhmotňuje do farebných predmetov.
Pavlátovej aktivity sú veľmi pestré. Režírovala dva hrané celovečerné filmy a momentálne sa pripravuje na tretí, hoci láska k animácii ju neopúšťa. Jej najnovší film Električka (na snímke) sa zasa môže pýšiť napríklad cenou z francúzskeho festivalu animovaných filmov Annecy.
Ako animátorka sa podieľala na tvorbe viacerých divadelných predstavení v Prahe a v súčasnosti vyučuje na pražskej FAMU, vedie tvorivé dielne a pracuje i na ďalšom animovanom filme.
Nikolaj Nikitin Trio
Koncert / Re:Fresh Club, Bratislava 20.30
Utorky bývajú džezové a tentoraz zahrá slovenský hudobník s ruskými koreňmi Nikolaj Nikitin a jeho trio. Nikitin patrí k najvýraznejším domácim saxofonistom, hoci len v roku 2012 vydal debutový album Personal Suite. Spolu s ďalším saxofonistom Ericom Rothsteinom organizoval cyklus moderovaných koncertov Spoznaj jazz.
Minulý rok sa voľne inšpiroval tvorbou českého skladateľa Leoša Janáčka a hlavne jeho klavírnym cyklom Po zarostlém chodníčku. Pri účasti osemnástich hudobníkov pripravil ambicióznu nahrávku Tales from my diary – bol s ňou nominovaný na cenu Radio_Head Awards za najlepší džezový album. Na slávnostnom večeri ju aj zahrali. Nikitinova hudba spája džez a klasickú hudbu, čím ponúka príjemné večerné posedenie.
Autor: mh
