Martin Šulík: Bez lásky hynie aj kaktus

Veľa slovenských filmov už malo vo svete úspech, preto si zaslúžia uznanie aj doma. S týmto vedomím sa režisér Martin Šulík pustil do organizovania novej prehliadky Týždeň slovenského filmu.

S akou predstavou ste sa pustili do novej prehliadky?

„Prehliadkou chceme zmeniť názor, že slovenský film nie je divácky a že naň nikto nechodí. Za posledných päť rokov vzniklo mnoho titulov, ktoré divákov zaujali. A chceli by sme vyvrátiť mýtus, že slovenské filmy sú neúspešné. Niektoré z nich totiž zvíťazili na renomovaných svetových festivaloch.“

Bojíte sa, že by slovenská kinematografia opäť zomrela?

„Bojím, lebo potom by zanikla špecifická reflexia spoločnosti.“

Slovenskí filmári nakrúcajú pomerne veľa sociálnych drám. Nezaujímajú ich žánrové filmy?

„Prečo u vás v novinách nie je viac žartovných fejtónov? Jednoducho žijeme v spoločnosti s istými poruchami a tvorcovia o nich nakrúcajú filmy, ktoré vy nazývate sociálnymi drámami. Ťažko sa mi o tom hovorí, lebo táto otázka sa neustále opakuje. Neviem vám odpovedať, prečo sa u nás nenakrúca viac komédií. Každý zrejme nakrúca to, čo najlepšie vie.“

Keď na filme pracujete, predpokladáte, že si ho niekto pozrie. Myslíte si, že toľko divákov túži po sociálnych drámach?

„V roku 2000 mi novinári hovorili, že slovenský film nereaguje na aktuálne dianie v spoločnosti, že uteká do minulosti alebo skutočnosť poetizuje. Myslíte si, že tvorcovia vyrábajú filmy pre seba? Každé dielo je pokus o rozhovor. Niekedy sa to podarí, niekedy nie. Mnohé filmy, ktoré sme zaradili do prehliadky, videlo v zahraničí viac divákov ako u nás.“

Je teda problém v divákoch?