Audrey Tautouová. FOTO - SPI
Láska, vášeň a šialenstvo sa dokonale hodia k filmovému plátnu. Mladá francúzska režisérka Laetitia Colombaniová vo svojom filmovom debute najskôr čisto a bez klišé vyrozpráva klasickú drámu lásky, ktorá všetko zrúti a prevráti hore nohami. Angelika - hrá ju Améliou preslávená Audrey Tautouová - je mladučká študentka, ktorá si privyrába ako čašníčka. Jej láska je kardiológ, úspešný, ženatý. Manželka je v druhom stave. V prvej polovici filmu sprevádzame Angeliku, ako od túžby chradne, striedavo dúfa a upadá do beznádeje - klasická amour fou, ktorá sa končí násilím a odlúčením.
Potom nastane dramatický zvrat: celé si to pozrieme znovu, ale tentoraz z inej perspektívy. Žeby Angelika vôbec nebola tá naivka s očami srnky, zneužitá a odvrhnutá sebeckým milencom? A je, naopak, rozhodujúcou aktérkou nešťastia chudáka lekára, ktorý nakoniec ešte upadne do podozrenia z vraždy? Dvakrát ten istý príbeh, vyrozprávaný zakaždým z inej perspektívy. Pekná reflexia - nielen záhad lásky, ale aj relatívnosti filmových obrazov. To je na filmovom médiu také lákavé: že sa vie hrať s naším vnímaním, klame, zavádza a zneisťuje - a to všetko pre náš mimoriadny pôžitok.
Proti logike prostého rozprávania teda Ľúbi ma, neľúbi ma stavia dynamiku odlišnosti: ten istý obraz nadobúda v inom kontexte iný význam. Naozajstné a pravdivé sa rozplýva medzi zornými uhlami. Dobrý a ambiciózny nápad. Problém je len v tom, že aj keď škrtneme formu jednoduchého rozprávania, ktorá často sama ponúka zjednodušené schémy, čo udržia tvar príbehu súvislý a uzavretý, ideologické modely sa tlačia do scenára samy od seba.
A tak v rozdvojenom príbehu sledujeme obraz ženy rozdelený na dva v podstate stereotypné obrazy: na obraz ženskej nevinnosti a na obraz osudovej ženy. Madona, alebo bosorka, matka, alebo vamp. Tie vžité protiklady musia zrejme sedieť hlboko v našej kultúrnej pamäti. Ženskosť poznáme len v idealizovanej alebo v démonizovanej verzii, na odtiene nemáme miesto.
Film Ľúbi ma, neľúbi ma našťastie úplne do tejto pasce nespadol. Na konci čaká na divákov krásne, zlomyseľné prekvapenie a autorka nepredvedie svoju hrdinku ani ako psychopatku, ani ako romantickú naivku, ale ako svojprávnu osobu suverénne brázdiacu vášňami, umením a šialenstvom.
