V kine si môžete užiť Jarmuschov mix koncertného a dokumentárneho filmu, v televízii koncertný záznam z jazzových dní a v divadle premiéru hry inšpirovanej Malým princom.
Rok koňa
Kino Lumiere Bratislava 18.15
„Nie je to celkom presne dokumentárny film, nie je to ani koncertný film. Neviem presne, čo to je,“ hovorí o Roku koňa ten, kto ho zrežíroval - Jim Jarmusch.
Vedia to však fanúšikovia Neila Younga a jeho skupiny Crazy Horse. Ani oni by si možno zvláštny mix hudobných a filmových foriem netrúfli definovať. Pre nich je však dôležité to, že Jarmusch odhalil tajomstvo rockovej hudby a ponúkol niekoľko zdôvodnení, prečo niekto dokáže strhnúť svojimi pesničkami, a niekto nie.
Jarmusch už s Neilom Youngom spolupracoval na filme Dead Man s Johnnym Deppom v hlavnej úlohe. Na jednom koncerte si ho vyhľadal a dával mu do ruky scenár s otázkou, či by k nemu nezložil hudbu. Neil mu vraj vtedy povedal: „Ja si nič dopredu neplánujem, ale je milé, že si prišiel.“ Po čase sa mu sám ozval a zložil pamätný soundtrack.
Hoci to bola bezchybná spolupráca, Jarmusch musel pochopiť, akú nespútanú osobnosť stretol. Keď sa navonok hanblivý Neil Young chytí gitary alebo iného nástroja, stáva sa z neho médium pre všetky živly, najmä pre ten hudobný. Všetko okolo strhne so sebou.
Rok koňa mal byť záznamom z turné, na ktoré Crazy Horse vyrazili po meditatívnom albume Broken Arrow z roku 1996. Nakoniec však Jarmusch ani príliš nerešpektoval zoznam piesní, ktoré na ňom sú. Nerešpektoval ani to, že na divákov by najviac zapôsobilo, keby im do filmu strihol najväčšie hity skupiny. Súčasné zábery pospájal s archívnymi, naladil sa na nevypočítateľnú energiu skupiny a pridal k tomu rozhovory, ktoré nemôžu nikoho presvedčiť o svojej serióznosti, aj keď vychádzajú z úst štyridsiatnikov.
A predsa je z Roku koňa zrejmé, že títo muži majú všetko to – napríklad talent, kamarátstvo, úprimnosť– čo treba na to, aby vzniklo niečo zázračné a hudobne výnimočné.
Vrcholom Jarmuschovej kompozície je Youngova skladba Like a Hurricane, rovnako nespútaná a paradoxná ako celý film. Začína sa tak briskne a nečakane, ako keby žiadny úvod nemala, kritici ju prirovnávajú k sile tektonického zlomu a znie tak, akoby by prichádzala z nejakých iných sfér. A pritom sa v nej spieva iba o láske.
Princ, kde si?
Divadelná premiéra / Bratislava, Ticho a spol. o 17. hodine
Jeden z najznámejších moderných rozprávkových príbehov – čarovný Malý princ, inšpiroval dramaturgičku Viki Janouškovú, aby sa opäť, už po niekoľkýkrát, pustila do práce s hercami a nehercami z Chránenej dielne Prima. V zoskupení Stopy snov, ktoré vzniklo v roku 2010, sa zaoberajú rôznymi témami, ktorými žijú mentálne znevýhodnení ľudia, ale aj ich pedagógovia či herečky, ktoré s nimi pracujú.
Slávna knižka Antoine Saint Exupéryho podnietila v tvorcoch plodné rozhovory o samote, hľadaní, o láske, porozumení, o spútaní aj o živote s fantáziou. Vznikla inscenácia Princ, kde si? s podtitulkom astrálna komédia, ktorú dnes v prvej premiére uvádza bratislavské divadlo Ticho a spol. v réžii Roba Horňáka. Účinkujú Martina Kaňková, Martin Babín, Táňa Blažeková, Martina Jakubcová, Patrícia Jarjabková-Garajová a ďalší.
FOTO - Archív Ticho a spol.
Hugh Masekela
TV TIP / DVOJKA 23.45
Prvý z pätnástich televíznych zostrihov Bratislavských jazzových dní poteší milovníkov džezovej hudby, ktorým tento žáner chýba aj na televíznej obrazovke. So svojou plnokrvnou africkou skupinou sa predstaví hviezda svetového džezu Hugh Masekela. Tento 76-ročný juhoafrický skladateľ, spevák a hráč na trúbku a krídlovku, vydáva takmer každý rok nový album a aj napriek svojmu veku neustále vypredáva koncertné sály.
Svojou hudbou protestoval proti apartheidu a neslobode. Po masakre v meste Sharpeville, keď juhoafrická vláda ešte pritvrdila brutalitu a zakázala zhromažďovanie čo i len desiatich ľudí, odišiel z krajiny. Dostal sa do New Yorku, po prvej nahrávke prišla druhá a v roku 1968 už bol na čele rebríčkov s inštrumentálkou Grazing in the Grass. Po bratislavskom koncerte sa v rozhovore s Petrom Lipom vyjadril, že slávu vôbec neplánoval, skrátka sa to stalo.
FOTO - Guardian
