Zomrel spisovateľ Günter Grass

Autor slávneho Plechového bubienka sa nebál vyvolávať kontroverzie. Sám bol ich nositeľom.

Grassa preslávil Plechový bubienok, základné dielo európskeho magického realizmu.(Zdroj: The Guardian)

Ak chcete zakryť slzy, začnite šúpať cibuľu. Okrem toho, že je základom každej kuchyne, ľahšie pri nej vytriezviete z bolesti a trápenia. Agresívny zápach vám síce vyštípe oči, no zároveň vám nedovolí nechať sa unášať vlastnou ľútosťou. Spomeňte si na cibuľu vždy, keď máte pocit, že vám je najťažšie.

Ostré vrstvy života

Takto to robili aj hostia v nočnom klube v románe Plechový bubienok. Nemecký spisovateľ Günter Grass ho napísal v roku 1959 a bolo to jeho najslávnejšie dielo. Dodnes sa z neho predali štyri milióny kusov. Po mnohých rokoch a takmer na sklonku života sa k cibuli vrátil a svoju biografickú knihu z roku 2006 nazval Pri šúpaní cibule.

Olupoval v nich všetky ostré vrstvy svojho života, o čiernej etape svojej aj rodinnej minulosti nechcel mlčať.

V pondelok Günter Grass zomrel, mal osemdesiatsedem rokov.

Autistický protest k nám prišiel s oneskorením

Grass patrí medzi najväčších nemeckých spisovateľov a kľúčových európskych autorov povojnovej literatúry. Preslávil ho predovšetkým magicko-realistický Plechový bubienok, v európskych končinách bol taký román ojedinelý.

Rozpráva v ňom príbeh autisticky konajúceho chlapca, ktorý sa upína na hračku z detstva – plechový bubon a na protest proti dospelým sa rozhodne nerásť, ostať večným dieťaťom a veriť v zázrak seba. Grass takto vystihol osud rodného mesta Gdanska a jeho premeny od začiatku 20. storočia po koniec druhej svetovej vojny.

Román vyšiel prvýkrát v češtine v roku 1969, sfilmovaný bol o desať rokov neskôr, no dostať sme sa k nemu mohli v podstate až po páde železnej opony. Nemecký spisovateľ bol v šesťdesiatych rokoch nepriateľom východného Nemecka a odsúdil vstup varšavských vojsk na územie Československa.

Spisovateľ – laik

Narodil sa v katolícky orientovanej rodine nižšej strednej triedy, otec bol etnický Nemec. Vyučil sa za kamenára, neskôr vyštudoval sochárstvo a kresbu na umeleckej akadémii. V písaní sa preto rád považoval za laika.

Vo svojich dielach sa často vracal do Gdanska (Žabie lamento, Psie roky, Mačka a myš, Plechový bubienok). Bol ľavicový intelektuál aj morálna inštancia, angažoval sa a hovoril o politickej situácii doma i za hranicami.

Bol silným stúpencom Sociálnodemokratickej strany Nemecka.

Kto chce súdiť

Prozaik, básnik, dramatik, publicista získal v roku 1999 Nobelovu cenu. Keď sa o pár rokov neskôr začalo verejne hovoriť o tom, že v mladosti slúžil v jednotkách SS, svet mohol zapochybovať, či mu patrí. Počítal s tým, priznal to v rozhovore pre nemecké noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung.

Svoje mladícke rozhodnutie vysvetlil Günter Grass ako potrebu uniknúť z domova, od rodiny. „Dnes sa to možno ťažko vysvetľuje, ale vtedy to z podobných pohnútok robili mnohí ľudia mojej generácie. Kto chce súdiť, nech súdi,“ povedal jeden z najväčších literátov súčasnosti.

Hrošia koža by bola horšia ako spomienky na SS

Netúžil schovávať sa ani utekať pred minulosťou. O svojom mladíckom očarení nacistickými ideami rozprával spisovateľ Günter Grass celé desaťročia.

„Žiadna krajina nemá právo ukazovať na druhú. Všetci nech si latrínu čistia pekne doma,“ hovoril Günter Grass pred deviatimi rokmi, keď vyšla jeho biografická kniha Pri šúpaní cibule. Hoci to bol veľký rodinný príbeh, médiá si všímali najmä pasáže, v ktorých písal o svojom členstve v nacistických jednotkách SS.

Grass nerozumel správaniu tlače, nechápal, prečo píše o „šokujúcom zistení“ a v rozhovore pre Guardian pripomínal, že o tom hovoril už v šesťdesiatych rokoch, akurát si to vtedy nikto nevšímal. Napriek tomu však na otázky novinárov ochotne odpovedal.

Oscar a zlé sny

Do Waffen–SS vstúpil ako tínedžer, keď vraj ešte nevedel, že je to zločinecká organizácia. Videl ho skôr ako elitný spolok. Veľmi rýchlo sa však zranil a z vojny vystúpil skôr, ako by stihol niekoho zraniť. Lenže, priznáva, Nemecku veril a do konca veril aj jeho víťazstvu vo vojne. Vo svojom literárnom diele sa Grass neustále minulosťou zaoberal, a nielen svojou, aj nemeckou. Napokon, podľa románu Plechový bubienok nakrútil legendárny režisér Volker Schlöndorff film a získal zaň Zlatú palmu v Cannes aj cudzojazyčného Oscara.

Bol to metaforický obraz o tom, ako ľudia ľahko podliehajú politickým klamstvám, povrchne načrtnutým ideám a ľahko zblúdia na cestu zla.

Cena za nobelovku

Grass hovoril, že napriek veľkému úsiliu vyrovnať sa s minulosťou vo svojej úlohe celkom neuspel. „Stále hibernuje v mojich snoch,“ vravel.

V roku 1999 dostal za svoje dielo Nobelovu cenu a rozhodne nepatril medzi tie prípady, ktoré by odborníci alebo verejnosť spochybňovali.

Jeho písaniu iste prospelo aj rozhodnutie, že sa pred sebou nikdy nebude skrývať. V rozhovore pre Guardian povedal: „V živote stále čelím jednej otázke: Nechám si narásť hrošiu kožu a budem ignorovať útoky? Alebo ich nebudem ignorovať a nechám sa zraňovať? Rozhodol som sa, že sa nechám zraňovať. Pretože keby som si nechal narásť hrošiu kožu, necítil by som okrem rán nič iné.“

(kk)


Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. S dobrým pivom leto chutí
  2. Koľko peňazí pribaliť deťom na tábor
  3. Mercedes prináša revolúciu v správe firemných úžitkových áut
  4. Na Slovensko dorazil až po 30 rokoch. Big Mac oslavuje pol storo
  5. Vieme, ako si vybrať tú správnu klimatizáciu
  6. Marketing Art – online marketingová agentúra z Trenčína
  7. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  8. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  9. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  10. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  1. Create your own map in a new museum
  2. Ako bojovať proti plesniam v interiéri
  3. Vieme, ako si vybrať tú správnu klimatizáciu
  4. Koľko peňazí pribaliť deťom na tábor
  5. Mercedes prináša revolúciu v správe firemných úžitkových áut
  6. Na Slovensko dorazil až po 30 rokoch. Big Mac oslavuje pol storo
  7. Marketing Art – online marketingová agentúra z Trenčína
  8. S dobrým pivom leto chutí
  9. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  10. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 30 026
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 25 115
  3. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 21 435
  4. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 12 074
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 8 760
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 5 854
  7. Špeciálna príloha: Krížovky na leto 3 766
  8. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 3 436
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 235
  10. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku 2 823

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Bývalí šéfovia i rodinní príslušníci. Kto sú policajní pridelenci?

Marian Slobodník by ako šéf polície podľa premiéra Pellegriniho vzbudzoval pochybnosti. Obával sa prepojení na Bašternáka.

SVET

Scenár ako na Kryme? Putin chce referendum na Donbase

Trump sa má rozhodnúť, čo si myslí o referende na Ukrajine.

Podcast Dobré ráno

Dobré ráno: Nábor agentov aj získavanie informácii. To sú Noční vlci

Aké je posolstvo Nočných vlkov u nás.

Neprehliadnite tiež

Organizujú prvý islandský festival u nás: Naše vízie sú veľké

Regina Ulejová a Laura Lovišková približujú, ako sa organizuje festival.

Akoby našli novú miestnosť veľkej pyramídy. Vydali stratený album Johna Coltrana

Novinka najlepšieho saxofonistu mala ťažkú cestu k poslucháčom.

O futbalistoch uviaznutých v jaskyni vznikne film, Thajsko dohliadne na nakrúcanie

Udalosť vyvolala celosvetový záujem a upútala pozornosť mnohých zahraničných režisérov.