Zomrel spisovateľ Günter Grass

Autor slávneho Plechového bubienka sa nebál vyvolávať kontroverzie. Sám bol ich nositeľom.

Grassa preslávil Plechový bubienok, základné dielo európskeho magického realizmu.(Zdroj: The Guardian)

Ak chcete zakryť slzy, začnite šúpať cibuľu. Okrem toho, že je základom každej kuchyne, ľahšie pri nej vytriezviete z bolesti a trápenia. Agresívny zápach vám síce vyštípe oči, no zároveň vám nedovolí nechať sa unášať vlastnou ľútosťou. Spomeňte si na cibuľu vždy, keď máte pocit, že vám je najťažšie.

Ostré vrstvy života

Takto to robili aj hostia v nočnom klube v románe Plechový bubienok. Nemecký spisovateľ Günter Grass ho napísal v roku 1959 a bolo to jeho najslávnejšie dielo. Dodnes sa z neho predali štyri milióny kusov. Po mnohých rokoch a takmer na sklonku života sa k cibuli vrátil a svoju biografickú knihu z roku 2006 nazval Pri šúpaní cibule.

Olupoval v nich všetky ostré vrstvy svojho života, o čiernej etape svojej aj rodinnej minulosti nechcel mlčať.

V pondelok Günter Grass zomrel, mal osemdesiatsedem rokov.

Autistický protest k nám prišiel s oneskorením

Grass patrí medzi najväčších nemeckých spisovateľov a kľúčových európskych autorov povojnovej literatúry. Preslávil ho predovšetkým magicko-realistický Plechový bubienok, v európskych končinách bol taký román ojedinelý.

Rozpráva v ňom príbeh autisticky konajúceho chlapca, ktorý sa upína na hračku z detstva – plechový bubon a na protest proti dospelým sa rozhodne nerásť, ostať večným dieťaťom a veriť v zázrak seba. Grass takto vystihol osud rodného mesta Gdanska a jeho premeny od začiatku 20. storočia po koniec druhej svetovej vojny.

Román vyšiel prvýkrát v češtine v roku 1969, sfilmovaný bol o desať rokov neskôr, no dostať sme sa k nemu mohli v podstate až po páde železnej opony. Nemecký spisovateľ bol v šesťdesiatych rokoch nepriateľom východného Nemecka a odsúdil vstup varšavských vojsk na územie Československa.

Spisovateľ – laik

Narodil sa v katolícky orientovanej rodine nižšej strednej triedy, otec bol etnický Nemec. Vyučil sa za kamenára, neskôr vyštudoval sochárstvo a kresbu na umeleckej akadémii. V písaní sa preto rád považoval za laika.

Vo svojich dielach sa často vracal do Gdanska (Žabie lamento, Psie roky, Mačka a myš, Plechový bubienok). Bol ľavicový intelektuál aj morálna inštancia, angažoval sa a hovoril o politickej situácii doma i za hranicami.

Bol silným stúpencom Sociálnodemokratickej strany Nemecka.

Kto chce súdiť

Prozaik, básnik, dramatik, publicista získal v roku 1999 Nobelovu cenu. Keď sa o pár rokov neskôr začalo verejne hovoriť o tom, že v mladosti slúžil v jednotkách SS, svet mohol zapochybovať, či mu patrí. Počítal s tým, priznal to v rozhovore pre nemecké noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung.

Svoje mladícke rozhodnutie vysvetlil Günter Grass ako potrebu uniknúť z domova, od rodiny. „Dnes sa to možno ťažko vysvetľuje, ale vtedy to z podobných pohnútok robili mnohí ľudia mojej generácie. Kto chce súdiť, nech súdi,“ povedal jeden z najväčších literátov súčasnosti.

Hrošia koža by bola horšia ako spomienky na SS

Netúžil schovávať sa ani utekať pred minulosťou. O svojom mladíckom očarení nacistickými ideami rozprával spisovateľ Günter Grass celé desaťročia.

„Žiadna krajina nemá právo ukazovať na druhú. Všetci nech si latrínu čistia pekne doma,“ hovoril Günter Grass pred deviatimi rokmi, keď vyšla jeho biografická kniha Pri šúpaní cibule. Hoci to bol veľký rodinný príbeh, médiá si všímali najmä pasáže, v ktorých písal o svojom členstve v nacistických jednotkách SS.

Grass nerozumel správaniu tlače, nechápal, prečo píše o „šokujúcom zistení“ a v rozhovore pre Guardian pripomínal, že o tom hovoril už v šesťdesiatych rokoch, akurát si to vtedy nikto nevšímal. Napriek tomu však na otázky novinárov ochotne odpovedal.

Oscar a zlé sny

Do Waffen–SS vstúpil ako tínedžer, keď vraj ešte nevedel, že je to zločinecká organizácia. Videl ho skôr ako elitný spolok. Veľmi rýchlo sa však zranil a z vojny vystúpil skôr, ako by stihol niekoho zraniť. Lenže, priznáva, Nemecku veril a do konca veril aj jeho víťazstvu vo vojne. Vo svojom literárnom diele sa Grass neustále minulosťou zaoberal, a nielen svojou, aj nemeckou. Napokon, podľa románu Plechový bubienok nakrútil legendárny režisér Volker Schlöndorff film a získal zaň Zlatú palmu v Cannes aj cudzojazyčného Oscara.

Bol to metaforický obraz o tom, ako ľudia ľahko podliehajú politickým klamstvám, povrchne načrtnutým ideám a ľahko zblúdia na cestu zla.

Cena za nobelovku

Grass hovoril, že napriek veľkému úsiliu vyrovnať sa s minulosťou vo svojej úlohe celkom neuspel. „Stále hibernuje v mojich snoch,“ vravel.

V roku 1999 dostal za svoje dielo Nobelovu cenu a rozhodne nepatril medzi tie prípady, ktoré by odborníci alebo verejnosť spochybňovali.

Jeho písaniu iste prospelo aj rozhodnutie, že sa pred sebou nikdy nebude skrývať. V rozhovore pre Guardian povedal: „V živote stále čelím jednej otázke: Nechám si narásť hrošiu kožu a budem ignorovať útoky? Alebo ich nebudem ignorovať a nechám sa zraňovať? Rozhodol som sa, že sa nechám zraňovať. Pretože keby som si nechal narásť hrošiu kožu, necítil by som okrem rán nič iné.“

(kk)


Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  2. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku
  3. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  4. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  5. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  8. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  9. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  10. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  1. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami.
  2. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  3. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku
  4. Modesta Real Estate sprostredkovala pre Emil Frey halu v P3
  5. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  6. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  7. Pred 25 rokmi musela byť jazdenka zo západu
  8. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  9. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  10. Cíťte sa v priestore príjemne
  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty 10 159
  2. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 4 596
  3. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 236
  4. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 4 138
  5. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 3 924
  6. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 481
  7. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 2 724
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 2 411
  9. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek 2 069
  10. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 1 693

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Na ministerstve prežil Mečiara, Dzurindu aj Fica. Prečo by mal Plavčan odstúpiť

Aj keď ďalšie kauzy pribúdajú, odstúpiť zatiaľ neplánuje.

KOMENTÁRE

Keď už je trápne posmievať sa ministrovi školstva

Dôležité je ukázať, kto to celé vymyslel. A či to je riadená schéma.

EKONOMIKA

Flash končí, Tatra banka zmení internet banking

Flashové internetové bankovníctvo je bezpečné, uisťuje Tatra banka.

SVET

Trump vymenil ľudské práva za vysnívaný múr

Prezident zakázal transrodovým ľuďom slúžiť v armáde.

Neprehliadnite tiež

ROZHOVOR

Maliar Šille: Pred Mickey Mousom sa nedá ujsť. Je za tým krutý biznis

V Kunsthalle má Erik Šille veľkú výstavu plnú popkultúrnych postavičiek.

Mercury Prize sa na seba snaží upozorniť. Nominovala Eda Sheerana

Kto nahral britský album roka? Pozrite si nominácie na najprestížnejšiu hudobnú cenu.

Ak beriete život ako muzikál, tento film je pre vás

Do kín prichádza Baby Driver. Triler, v ktorom hrá neustále hudba.

O knihách

Recenzia knihy Antihrdina: Ľudstvo je definitívne v keli

Alexandra Salmela románom Antihrdina prekročila obmedzenia slovenskej literárnej pece.