Laco Teren: Veľká ryba
VÝSTAVA / Danubiana Bratislava
Vrchné poschodie galérie Danubiana pri Čunove zaplnili mohutné, obrovské plátna bratislavského umelca Laca Terena. Názov jeho výstavy Veľká ryba si môžeme vyložiť rôzne, dokonca aj ako odkaz na známy román Daniela Wallacea. Hlavný hrdina v ňom túžil po jedinej veci: stať sa veľkou rybou v malom rybníku.
Toto svoje motto napĺňal vymýšľaním fantastických, niekedy až snových príbehov o svojom živote. Aj Terenove diela vyzerajú ako zo sna. Výstavu tvoria jeho plátna a plastiky z posledného obdobia.
V priestore galérie sa rozpínajú a skutočne si ho podmaňujú, mimoriadne vkusnými kombináciami farieb a niekoľkými opakujúcimi sa motívmi. Desivé starecké tváre akoby sa vynárali z nočných môr a tvoria ostrý kontrast s niekoľkými obnaženými ženskými postavami na pozadí pastelových plôch. Ťahy štetcom ani nezbadáte.
Bratislavský výtvarník tvrdí, že umenie je preňho miestom, kde človek nachádza svoju cestu, svoj pokoj. Napriek tomu je jeho výstava viac než len meditáciou – je aj stretnutím niekoľkých protichodných podnetov, ktoré pri letmom prezeraní môžu zostať skryté. V jednom z obrazov napríklad vidno sieť s chytenými rybami a iba po chvíli na jej dne začneme vnímať odseknutú ľudskú hlavu.
Teren povedal, že by bol radšej, keby boli jeho diela viac krásne ako súčasné. To krásne sa na jeho plátnach stretáva s odpudivým, rozvoniavajúce jarné kvety s rozpadávajúcimi sa zvieracími lebkami. Jednu stenu galérie lemuje séria portrétov vyškerených tvárí bez očí.
Ak si ich napríklad pozeráte zblízka po jednom, možno vás znechutia. No keď ich vnímate ako celok, ako os, čo sa tiahne niekoľko metrov po horizonte, vznikne vám pestrofarebné pexeso odrážajúce večnosť.
Laco Teren: V hĺbke (Autor fotky: Táňa Hojčová)
Proti prírode
Filmový klub Pocity Prešov 20.00
Nóri vychádzajú do prírody za každého počasie, to je všeobecne známe, vychovávajú sa k tomu odmalička. Tento film však nie je oslavou zdravého nórskeho spôsobu života, skôr by sa dalo povedať, že je to naopak.
Režisér Ole Giaever ho nakrútil tak, ako je to v poslednom čase v Škandinávii bežné – žiadny veľký príbeh, žiadne napínavé zápletky, originálne kulisy. Len prosté východisko: tridsaťročný muž sa cíti akýsi v spoločnosti nezaradený, doma nenaplnený, životne tak trochu nahnevaný – a preto vybehne do prírody, že sa mu pri behu myšlienky trochu ustália.
Film je záznamom toho, čo si povedal, nad čím sa zamyslel, čo okomentoval. "Hoci to nie je autobiografická postava, jeho vnútorný svet poznám naozaj dobre. Bolo to, ako keď si takmer nevedomky, mimovoľne uvedomíte, že ste sa zamysleli či zasnili," povedal Giaever.
Kým sa skončí táto noc
Kino Lumiere Bratislava 18.00
V Bratislave pokračuje prehliadka Týždeň slovenského filmu, v jej programe sú filmy vyrobené minulý rok. Je preto čas upozorniť aj na film Kým sa skončí táto noc, pretože ten najlepšie rozpovie o tom, aké výborné diela už v našej kinematografii vznikli.
To, čo režisér Peter Solan – neraz v spolupráci so scenáristom Tiborom Vichtom – nakrútil, je dodnes nesmierne moderné. Na tomto filme začal pracovať už v päťdesiatych rokoch, do kín sa dostal až v polovici šesťdesiatych rokov, a súviselo to aj s tým, že Solan bol nepohodlný režisér.
Rozprával o jednej noci, v jednom drahom tatranskom podniku – a zblúdilí muži, a zblúdilé ženy, ktoré sa v ňom ocitnú, by mohli v takom type filmu vystupovať aj dnes. Keby mal niekto znovu chuť, talent a postreh, vypovedať príbeh o ambíciách, samote a limitoch našich životov.
Autor: kk
