Nosí čádor, jazdí na skejte a v skazenom meste pije ľuďom krv. Hrdinka filmu Sama nocou tmou môže zabaviť fanúšikov hororov aj intelektuálov súčasne.
Ak jestvuje nejaký multikulturalizmus, Anu Lily Amirpourovú možno vyhlásiť za jeho reprezentantku. Narodila sa vo Veľkej Británii, ale emigrantom z Iránu. Odtiaľ s nimi ešte ako dieťa odišla do Spojených štátov, sťahovala sa po rôznych miestach od Floridy až po Kaliforniu a študovala v San Franciscu.
Vyrastala pod vplyvom perzskej kultúry, islamu, britského štýlu života i amerického liberalizmu. Je skejterka, píše a kreslí komiksy.
Po stopách Davida Lyncha
Svoj celovečerný hraný debut Sama nocou tmou charakterizovala ako prvý iránsky upírsky spaghetti western. Je to zbytočne skromný opis. S týmto filmom sa okamžite priradila k mladej, ale už slávnej Marjane Satrapiovej, ktorá debutovala animovaným filmom Persepolis, adaptáciou svojho vlastného komiksu. Akurát s tým rozdielom, že Sama nocou tmou nie je spoločensko kritická autobiografia, ale upírsky horor.
Ana Lily Amirpour doň pretavila všetko, s čím sa v živote stretla. Napríklad osudovosť a existencializmus upírskych hororov od Upíra Nosferatu až po Interview s upírom a Byzantium Neila Jordana. Alebo nadnesený štýl a sebairóniu spaghetti westernov Sergia Leoneho.
A ešte aj industriálny surrealizmus prvotiny Davida Lyncha Mazacia hlava, symbolizmus Darrena Aronofského či minimalizmus majstrov iránskej novej vlny Abbása Kiarostámiho, Džafara Panahiho, Amira Naderiho.
Medzi strachom a odľudštením
Jej nezvyčajný čiernobiely film sa odohráva vo fiktívnom perzskom Skazenom meste. Neveľmi vábne a len riedko osídlené priemyselné centrum naháňa svojou odľudštenosťou strach. No práve tu žijú mladý frajer Arash so svojím otcom narkomanom, cynický díler drog, starnúca prostitútka, malý chlapec, zádumčivý kocúr... a Dievča.
Upírka, ktorá sa zahalená do čádoru, ale na skejte túla prázdnymi nočnými ulicami a hľadá obete. Nielen na zasýtenie smädu po krvi, ale aj ako akt akejsi svojráznej spravodlivosti, ktorá jej neprináša nijaké potešenie ani uspokojenie.
Steny izby má oblepené plagátmi hviezd a počúva súčasnú hudbu. Postupne vstúpi do života každej z postáv, niektorým ich aj ukončí. Arash ju stretne, keď sa omámený drogami vracia z maškarnej zábavy, maskovaný za grófa Draculu. Obojstranná láska na prvý pohľad.
Láska osudová. Láska prenášajúca hory. O význame nech rozhodnú diváci
Herci sú iránskeho pôvodu, rozprávajú po perzsky. Autorka rozpráva dlhými pomalými statickými čiernobielymi zábermi s minimom akcie i slov. Príbeh, význam ba aj emócie necháva na divákovi. Každý si môže jej film interpretovať po svojom. Každý ho môže vidieť inak ako všetci ostatní. Podľa seba. Takže pre toho, kto si privykol v kine len pasívne konzumovať, čo filmári pripravili, to bude iba prázdna nuda.
No divák nemusí byť práve kaviarenský intelektuál, znalec filmového umenia či fanúšik upírov, aby si z kina po filme Sama nocou tmou odniesol nevšedný zážitok.
