Zrní: K úprimnému hlasu vedie dlhá cesta

Má tri nominácie na ceny Anděl. Česká skupina Zrní však bude spokojná, až keď vystúpi v Carnegie Hall.

Než spieval v kapele Zrní, Jan Unger pracoval v továrni na výrobu lega.(Zdroj: Archív SITA)

Považujú ju za jednotku českej alternatívnej hudby, na jeseň sa jej podarilo vypredať turné s kapelou Korben Dallas a ich nový album Následuj kojota je plný energie a básnických obrazov. Kladnianska skupina ZRNÍ zaň práve získala tri nominácie na cenu Akadémie populárnej hudby Anděl. Pred ich zajtrajším odovzdávaním sme sa rozprávali so spevákom JANOM UNGEROM.

Raz ste žartovali, že ešte nie ste populárni, pretože vám ešte nevolali z časopisu Blesk. Ani po troch nomináciách na Anděla sa neozvali?

„Neozvali. Otázka popularity sa nás však už veľmi nedotýka, hudbu na to hráme dosť dlho. Vybudovali sme si akýsi vlastný svet, doň táto téma zasahuje len okrajovo, nenechávame sa ňou rušiť. Najdôležitejšia je naša skupina. Teší nás však, že sa nám práve darí a že nominácie na Anděla nám prilákajú viac ľudí na koncerty.“

Ako by ste ten svoj vlastný svet opísali?

„Neviem. Niektorí si všimli, že spievame o prírode alebo že na albume spomíname asi dvadsať zvierat. Ja si to, pravdupovediac, veľmi neuvedomujem. Texty piesní vznikajú veľmi prirodzene, spievam v nich jednoducho o sebe.“

Maskotom vášho posledného albumu je kojot. Má to byť nejaký symbol?

„Páči sa mi, v mojom živote zastáva jedinečnú úlohu a je vlastne mojím duševným sprievodcom.“

Ako by ste na ceste do duchovného sveta pohli sprevádzať poslucháčov?

„V prvom rade chceme objavovať seba samých a dá sa povedať, že hudba, ktorú tvoríme, skôr sprevádza nás. Ak umenie berieme ako druh komunikácie, potom sa snažíme o rozhovor s naším vnútrom a až vzápätí preniesť ten zážitok na poslucháča.“

S čím teda komunikujete vy vo svojom vnútri?

„Človek sa neustále hľadá, snaží sa oslobodiť od všetkých šumov, zabudnúť na to, čo je nepodstatné a v závere nájsť nejaký svoj úprimný hlas. Je to, samozrejme, dlhá cesta. My sme po predchádzajúcom albume Soundtrack ke konci světa začali riešiť mnoho vecí, ktoré s hudbou nesúviseli, a zrazu sme nemali čas tvoriť. Zobudil nás až blížiaci sa termín nahrávania. Vtedy sme začali experimentovať a ocitli sa v plodnom období. Pesničky vznikli rýchlo.“

Mnoho českých aj slovenských kapiel spieva v angličtine, aby mohli ľahšie preraziť v zahraničí. Vy ste si ponechali texty v rodnej reči. Nelimituje vás to?

„Aj my sme na začiatku spievali po anglicky a chceli sme byť populárnou kapelou. Mali sme svoje hudobné vzory, ktorým sme sa chceli podobať. Potom sme si uvedomili, že hudba má aj iné ciele a že si potrebujeme nájsť svoj vlastný jazyk – s čím súviselo rozhodnutie spievať v češtine. Na druhej strane viem pochopiť, ak niekto používa angličtinu a chce sa presadiť vo svete. Aj my máme nejaké ambície vycestovať, takže nám viacerí promotéri už avizovali, že musíme nahrať niečo v angličtine, aby sme sa mohli prezentovať.“

Kedy ste si uvedomili, že sa vám podarilo vytvoriť si vlastný štýl?

„Už asi počas dokončovania nášho debutového albumu. Pomohlo práve aj to, že sme opustili angličtinu a šli vlastnou cestou. Neustále však na našom štýle pracujeme a snažíme sa z neho vytesať niečo konkrétnejšie.“

Považujete za dôležité, aby každý váš koncert bol niečím jedinečný?

„Samozrejme, považujeme to za veľmi dôležité. Snažíme sa eliminovať riziko, že upadneme do stereotypu. Pred každým vystúpením sa povzbudzujeme, aby sme zahrali náš najlepší koncert. Robíme to nielen pre ľudí, ale aj pre nás samých – aby sme nestratili energiu, motor, ktorý nás ženie. Nechceme, aby naša hudba pôsobila ako z výrobného pásu v továrni.“

V jednej ste ako brigádnik pracovali – na výrobu lega.

„Dokonca som tam potom ešte päť rokov robil záhradníka. Mám rád fyzickú prácu, pri ktorej len vykopem dieru a potom zasadím strom. Okamžite vidím jej výsledok. My by sme vlastne s chalanmi z kapely chceli žiť ako hipisáci, neustále cestovať a robiť muziku. To je náš sen.“

Darí sa vám ho dosiahnuť? Živí vás hudba?

„Postupne sa k tomu ideálu prepracúvame. Žijeme však veľmi skromne a nikto z nás nemá deti. Keby sme ich mali, asi by nás už hranie neuživilo.“

Bojíte sa tej chvíle?

„Nebojím sa, všetci sme veľmi zapálení a baví nás to. Splniť si chlapčenský sen je pre nás dôležitejšie než akékoľvek hádky a nezhody. Aj v momente, keď si najviac lezieme na nervy, aj vtedy si dokážeme spomenúť na náš ideál. Ten je dôležitejší.“

Minulý rok ste vyhrali Anděla v kategórii Objav roka. Zlepšili ste sa odvtedy?

„Keby nie, aby by niečo nebolo v poriadku. Stále sa niekam posúvame, krok za krokom, a pracujeme na sebe. To však nezávisí od cien. Iný rozmer našej hudbe dal napríklad aj náš nový manažér.“

Kde je teda váš konečný cieľ?

„Neustále sa posúva. Teraz túžim po tom, aby sme nahrali nejaký mimoriadne skvelý album, z ktorého by v nás ešte dlho pretrvalo nadšenie. Doteraz nás totiž tá radosť vždy v istom momente opustila. Vždy sme našli niečo, čo by sa dalo zlepšiť. Zo žartu si hovoríme, že kým nezahráme v Carnegie Hall, dovtedy sme náš vrchol nedosiahli.“

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  2. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  3. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  4. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  8. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  9. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  10. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 11 817
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 6 483
  3. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 6 368
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 026
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 5 664
  6. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 5 608
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 292
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 880
  9. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 650
  10. Jarné prázdniny pri mori? 3 003

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Nespávajú, aby mohli prekladať titulky. Zadarmo a za pár hodín

I love you, povie filmová postava a v titulkoch sa objaví: Ja láska vy.

DOMOV

Žena, ktorá močila na Korán, ohrozila bezpečnosť Slovenska

Na videu obvinenej viala v pozadí slovenská vlajka.

TECH

Objavili záhadné mikróby, ktoré prežili v kryštáloch desaťtisíce rokov

Organizmy sú úplne iné než tie v databázach. Niektorí spochybňujú, či naozaj pochádzajú z kryštálov.

Neprehliadnite tiež

Vo filme odpratával mŕtve telá. V práci ich umýva

Géza Röhrig spomína, že oscarového Saulovho syna pred dvoma rokmi na Berlinale nechceli.

Vykrádal cudzí hrob. Nový autor série Millenium však trest nedostal

Slávne severské krimi zarába milióny, do kníhkupectiev príde už piaty raz.

Vieme milovať, keď nevieme, kedy toto slovo môžeme použiť?

Člen skupiny Osamelých bežcov Ivan Štrpka hovorí, že sme sa dostali do slovného smogu.

Folklór zrkadlí, akí sú ľudia citliví na hranice

Etnomuzikologička Jana Ambrózová hodnotí šou Zem spieva.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop